BRATISLAVA. Nový systém fungovania pohotovostí si bude medzi ľuďmi vyžadovať osvetu. Poukazuje na to Asociácia na ochranu práv pacientov (AOPP).
V návrhu ministra zdravotníctva Tomáša Druckera (nominant Smeru) ale nevidí zásadné úskalia.
Desaťeurový poplatok
AOPP šéfovi rezortu nevytkla výšku desaťeurového poplatku za neopodstatnenú návštevu urgentu v nemocniciach.
"K jeho zneužívaniu totiž zo strany pacientov dochádzalo, čo viedlo k dlhšiemu čakaniu tých, ktorí prichádzali s vážnejšími diagnózami," povedala pre TASR šéfka AOPP Mária Lévyová.
"Uvidíme, či nové nastavenie splní svoj cieľ," uviedla. Starý systém pohotovostí by mal zaniknúť najneskôr v lete budúceho roka. Tento týždeň to schválila vláda, ešte tak bude musieť urobiť parlament.
Poplatky na pohotovostiach by sa mali zvýšiť, v nemocniciach aj na desať eur Čítajte Rozdiel medzi urgentom a pohotovosťou
Pacientom treba podľa Lévyovej vysvetliť rozdiel medzi urgentom v nemocnici a ambulantnou pohotovosťou.
Na urgent sa chodí s akútnymi prípadmi či zraneniami, na ambulantnú pohotovosť s ľahšími diagnózami. Považuje za dôležité, aby bol urgentný príjem, ambulantná pohotovosť a pohotovostná lekáreň vo vzájomnej blízkosti. Uľahčí to život najmä nezorientovaným pacientom, myslí si.
"Čiže, ak by šiel niekto nesprávne na urgent, tak by ho jednoducho presmerovali tam, kam potrebuje," vysvetlila šéfka AOPP.
Je zvedavá, ako sa osvedčí pevná sieť pohotovostnej ambulantnej služby. Po novom majú byť takéto pohotovosti v každom okresnom meste, lekári v nich budú slúžiť do 23.00 h. Ambulantná pohotovosť v súčasnosti funguje do rána. AOPP sa chystá situáciu podrobne mapovať.
"Ak sa po zmenách zníži dostupnosť zdravotnej starostlivosti, budeme žiadať o nápravu," povedala Lévyová.
V rozpore so zákonom
O nápravu bude asociácia žiadať i v prípade vyberania poplatkov v rozpore so zákonom. Vysoké sankcie (16.596 eur) za vyberanie úhrad za objednanie sa na presný čas podľa nej nič nevyriešia.
Návrh doplnkových ordinačných hodín v poobedných hodinách, v ktorých by si lekári takýto poplatok pýtať mohli, sa AOPP pozdával. Ambulantní lekári s tým však nesúhlasili a Drucker ho nakoniec nepredložil.
"V štandardnom režime by takto bolo možné vyšetriť väčší počet pacientov, na ich ošetrenie by bol väčší limit. Ten je často dôvodom dlhých čakacích lehôt na špecializovaných ambulanciách," dodala Lévyová.
Drucker: Zlúčením univerzít nechceme dosiahnuť ich likvidáciu
BRATISLAVA. Za zámerom zlúčenia Slovenskej zdravotníckej univerzity (SZU) s Univerzitou Komenského (UK), ktorý obe kritizujú, nie je podľa ministra zdravotníctva Tomáša Druckera (nominant Smeru) snaha zlikvidovať SZU.
"Nemá dôjsť k zániku SZU, ale k prechodu práv a povinností z jednej univerzity na druhú," povedal Drucker. Sľubuje si od toho kvalitnejšiu výučbu zdravotníkov.
Drucker pripomína, že o zefektívnení vzdelávania zdravotníkov hovorí aj programové vyhlásenie vlády. "Naším cieľom nie je likvidovať SZU, ktorá má aj z hľadiska doškolováku významné historické postavenie, ale skvalitniť výučbu pregraduálnu a postgraduálnu. Určite budeme vytvárať podmienky, ktoré budú vyhovovať obidvom univerzitám," skonštatoval minister.
O zrušení SZU neuvažuje, pokiaľ by sa na zlúčení s univerzitami nedohodol, Drucker pripúšťa ešte transformáciu SZU zo štátnej na verejnú vysokú školu. Tento krok však podľa jeho slov nesie riziká. "SZU by v tej chvíli nemusela prejsť niektorými akreditačnými programami, takisto z hľadiska hospodárenia by sa dostala do veľkých problémov," uviedol Drucker s tým, že cieľom je sa tomu vyhnúť, aby nedošlo k ohrozeniu výučby.
Zámer ministerstiev zdravotníctva a školstva zlúčiť Slovenskú zdravotnú univerzitu s Univerzitou Komenského sa nepáči ani jednej zo škôl. Vedenie SZU tvrdí, že predložený návrh je v rozpore so zákonom o vysokých školách, rovnako má pochybnosti o vplyve zmeny na kvalitu vzdelávania. UK zase žiada namiesto zlúčenia likvidáciu.
