Mohli slovenské zbrojovky prežiť pád socializmu? (analýza)

Položil zbrojný priemysel na Slovensku Havel alebo ekonomika?

BVP-1 Československej ľudovej armády. (Zdroj: ilustrační foto / Tony Hisgett; CC BY 2.0)

Článok sme publikovali v spolupráci s webom Armadninoviny.cz

Na Slovensku je zažitá predstava, že za socializmu u nás existovala obrovská zbrojárska výroba, ktorá zarábala ťažké peniaze. Po roku 1989 nám ju Česi zlikvidovali a Slováci preto majú dodnes vysokú nezamestnanosť.

Symbolom tohto procesu je bývalý prezident Václav Havel. Preto sa musíme pozrieť do minulosti, či je to pravda, alebo len hlboko zakorenený mýtus.

Podľa sovietskych vzorov

Zavádzanie výroby vojenského materiálu v Československu podstatne ovplyvnili závery zasadnutia Ústredného výboru KSČ z februára 1951. Ten rozhodol, že zbrojársky priemysel bude stavať stroje najmä podľa sovietskych licencií.

Na základe týchto záverov Predsedníctvo ÚV KSČ prijalo uznesenie o urýchlenom prezbrojení čs. armády a obnove čs. zbrojného priemyslu a spracovalo ho do podoby „Plánu maximálnej výroby v rokoch 1951 - 1953“. Ten sa síce nepodarilo plniť, ale i tak znamenal výrazný rast kapacít na výrobu zbraní hlavne na Slovensku. Slovensko sa považovalo za bezpečné zázemie pre výrobu pre hrozbu náletov silného amerického bombardovacieho letectva.

Vzhľadom na rýchly nárast výkonov bombardovacích lietadiel to však bola do značnej miery len iluzórna ochrana. Začiatkom 50-tych rokov americké prieskumné verzie bombardovacích lietadiel, ako napr. RB-47, bez problémov prenikali hlboko do vzdušného priestoru ZSSR a aj nad naším územím pôsobili prieskumné lietadlá NATO.

Postupne sa síce protivzdušná obrana štátov Varšavskej zmluvy zlepšovala, ale v prípade konfliktu boli naše zbrojovky zraniteľné rovnako ako tie v Čechách. To však nič nemenilo na orientácii slovenského územia na ťažkú vojenskú techniku.

Socialistické štáty do svojho zbrojárskeho priemyslu mohutne investovali a rozširovali výrobu moderných zbraní. Teoreticky je plánované hospodárstvo výhodné pre špeciálnu výrobu, pre možnosť jednoducho direktívneho systému, kde nie je problém uprednostniť vybraný podnik či priemyselné odvetvie i na úkor zvyšku ekonomiky.

Ale v praxi sa znovu potvrdilo, že systém centrálneho plánovania s úradne stanovenými cenami nie je dostatočne pružný. Úplne zlyhával pri nevyhnutných kooperáciách v rámci Varšavskej zmluvy (VZ) a Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP).

Problémy nekonvertibilných mien, nereálnych výmenných kurzov so západnými voľne zmeniteľnými menami i zložité používanie tzv. konvertibilného kurzu boli také isté ako v civilnom sektore.

Dozor veľkého brata

Pre netrhové podmienky neexistovala možnosť porovnávania vzájomných nákladov ani medzi krajinami VZ. Sovietsky zväz tak docielil, že jednotlivé štáty VZ mu mohli oponovať len individuálne a bez koordinácie.

Sovietsky tlak mal podobu „Odporúčania o stave ozbrojených síl a ich výzbroje“, ktoré vydávalo Hlavné velenie Varšavskej zmluvy jednotlivým krajinám na príslušnú päťročnicu. Odporúčania, spresnené ročnými protokolmi, stanovovali počty osôb, techniky, zväzkov a útvarov. Dopracovanie rozpočtovej a finančnej stránky bolo výhradnou záležitosťou príslušného štátu.

Pri problémoch s realizáciou, odkladoch či redukcii výroby sa rokovalo na najvyššej úrovni. V 80-tych rokoch sa vinou napätia v rámci VZ a ekonomických problémov mnohé požiadavky jednoducho neplnili.

Príloha č. 1 – Zahraničný obchod s vojenskou technikou 1952 - 1990 ( v mil. Kčs obchodnej parity)
Obdobie1952-19551956-19601961-19651966-19701971-19751976-19801981-19851986-1990
Socialistické krajiny
Export215132385325915112000150002520033400
Import519562829400122002050030300
Saldo (+)13028692600280047003100
Ostatné krajiny
Export27317951087286534004700120007600
Import8173352200300400400
Saldo (+)26517781054281332004400116007200

Náklady na zbrojný priemysel

Rast vojenských výdavkov bol spočiatku pomalý, hlavne v 50-tych rokoch, keď sa ešte využívalo veľké množstvo ukoristenej nemeckej vojenskej techniky. Z tohto obdobia je dosť málo relevantných štatistických informácií, ale náklady na obranu a bezpečnosť sa pohybovali okolo 2 % HDP.

Postupný nárast sa začal až po vstupe ČSR do Varšavskej zmluvy, keď ZSSR tlačil na nárast zbrojenia hlavne v krajinách hraničiacich so západným blokom – t.j. ČSR, Poľsko a NDR. Nárast kapacít bol však pozvoľný a prejavil sa hlavne až od 60-tych rokov, kedy zbrojná výroba rástla. (Príloha č. 2).

Tento trend sa prerušil až po roku 1968, keď rozmiestnenie mohutných sovietskych vojsk o niečo znížilo potrebu výstavby československej armády. Okrem toho Československo financovalo aj sovietske okupačné vojská.

Uvedené náklady treba brať s určitou rezervou, lebo časť svojich peňazí ozbrojené sily čerpali z iných rozpočtových kapitol, ktoré sa ťažšie identifikujú. Platí to najmä pre osemdesiate roky, keď sa stupňovala studená vojna a armáda mala problémy s financovaním rastúcich požiadaviek. Slovenská republika mala na zbrojnej výrobe viac ako polovičný podiel (príloha č.3). V roku 1989 už dosahovala okolo 60 %. (príloha č.4).

Príloha č.2 – Rozpočtové výdavky na obranu, vojenské výdavky a podiel rozpočtových výdavkov na obranu na hrubom domácom produkte a štátnom rozpočte ČSSR, 1961 - 1989 (ml.Kčs) v bežných cenách:
RokRozpočtové výdavky na obranuZ toho vojenské výdavky (MNO)HDPPodiel výdavkov na obranu na HDP (%)Výdaje štátneho rozpočtuPodiel výdavkov na obranu (%)
1961984190111720215,721119158,79
19621081699201753786,161232018,78
196311821110131728836,831258159,39
196411990110211697137,061303189,20
196510270100011735196,161161389,21
196610910102961955765,571547957,04
196712875121032339925,501471938,74
196815062138902577975,841513939,94
196918007156242937176,1317694210,17
197018997162333129596,071943139,77
197119806169003279156,0314804313,37
197220470175433463335,9114331813,38
197321056177503632045,7915770513,35
197421989187153806635,7717538912,53
197522233190454099705,422737748,12
197623077197144181825,512900717,95
197724014206334149905,782783018,62
197823988208013480155,472839128,44
197925102218664606675,442924038,58
198025941225824862815,333041828,52
198127353230454720035,7920782313,16
198227710239994960355,583140468,82
198329430248515073255,8021359813,77
198433508300665414616,1822237316,06
198531491278085599745,6223340213,49
198632250297505700645,6523522613,71
198734185303855870565,8224519119,94
198837727328776062696,2225840015,60
198938675350626194056,2526310714,70
Príloha č.3 – Podiel Slovenska na špeciálnej výrobe v rokoch 1971 - 1989
ČSFRSRpodiel SR
mld. Kčsmld. Kčs%
1971-197554,128,452,5
1976-198077,242,655,2
1981-1985116,26555,9
1986-1989102,657,455,9
1971-1989350,1193,455,2

Príloha 4
Subjekty zbrojného výskumu a vývoja na Slovensku (1950 - 1989)
Konštrukta TrenčínVÚVT ŽilinaZTS VVÚ Košice
ZTS VÚHYN Dubnica nad VáhomZTS VVÚ MartinZTS VVÚ Komárno
ZTS EVÚ Nová DubnicaVÚ 080 Liptovský Mikuláš
Subjekty zbrojnej výroby na Slovensku (1950 - 1989)

ZTS Dubnica nad Váhom

ZVS Dubnica nad Váhom

PS Považský Bystrica

+ ZTS Martin

+ ZTS Námestovo
+ ZTS Prakovce
+ ZTS Lučenec
+ ZTS Hliník
+ ZTS Malacky
+ ZTS Trstená

Tesla Liptovský Hrádok

Tatra Vagónka Poprad

Vihorlat Snina

VVS Košice

PPS Detva

+ Závod Krupina
+ Závod Vlkanová
+ Závod Lučenec
+ Závod Tisovec
+ Závod Hriňová
+ Závod Rimavská Sobota

ZVT Banská Bystrica

Tatra Bánovce nad Bebravou

Tesla Vráble

Slovenské lodenice Komárno

ZVS Meopta Bratislava

Kablo Malacky

Efektivita špeciálnej výroby

Jedna vec boli náklady na špeciálnu výrobu, druhá vec bola efektivita využitia. Nedostatky plánovanej ekonomiky sa prejavovali na každej úrovni. Licenčná výroba tanku T-34/85 bola spojená s obrovskými nedostatkami a katastrofálnou kvalitou počiatočnej výroby. Výroba sa začala v českom podniku ČKD Sokolovo, ale od roku 1952 sa postupne preniesla na Slovensko.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa preplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom SME1 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa preplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom SME1 na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Slovensko


Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Ako šperk, ktorý vyhrával vojny, prehráva boj s časom

Bol to vynález desaťročia. Nebyť náramkových hodiniek, niektoré strategické bitky by možno dopadli inak. Dnes prehrávajú samotné náramkové hodinky.

EKONOMIKA

Slovák vytvoril nový dizajn pre TANAP, majú oň záujem

Baví ho, keď sa môže podieľať propagácii Slovenska.

BRATISLAVA

Bratislava porastie do výšky, budovy zmenia panorámu

V Bratislave rýchlym tempom pribúdajú výškové budovy.

Neprehliadnite tiež

Domov

Meteorológovia opäť varujú pred dažďom aj povodňami

Výstraha sa týka regiónov na severnom a strednom Slovensku.

Domov

Liberáli chcú zaradiť do kalendára nový štátny sviatok

Opozičná SaS navrhuje, aby bol štátnym sviatkom 28. október.

Domov

Pochody boli bez protiprávnych konaní, doprava je v centre obnovená

Štátna aj mestská polícia dohliadali na priebeh pochodov Dúhový Pride a Hrdí na rodinu.

Domov

V Bratislave bol Dúhový pochod. Pozrite si, ako vyzeral

V približne rovnakom čase sa konal v hlavnom meste aj pochod Hrdí na rodinu.