Článok sme publikovali v spolupráci s webom Armadninoviny.cz
Na Slovensku je zažitá predstava, že za socializmu u nás existovala obrovská zbrojárska výroba, ktorá zarábala ťažké peniaze. Po roku 1989 nám ju Česi zlikvidovali a Slováci preto majú dodnes vysokú nezamestnanosť.
Symbolom tohto procesu je bývalý prezident Václav Havel. Preto sa musíme pozrieť do minulosti, či je to pravda, alebo len hlboko zakorenený mýtus.
Podľa sovietskych vzorov
Zavádzanie výroby vojenského materiálu v Československu podstatne ovplyvnili závery zasadnutia Ústredného výboru KSČ z februára 1951. Ten rozhodol, že zbrojársky priemysel bude stavať stroje najmä podľa sovietskych licencií.
Na základe týchto záverov Predsedníctvo ÚV KSČ prijalo uznesenie o urýchlenom prezbrojení čs. armády a obnove čs. zbrojného priemyslu a spracovalo ho do podoby „Plánu maximálnej výroby v rokoch 1951 - 1953“. Ten sa síce nepodarilo plniť, ale i tak znamenal výrazný rast kapacít na výrobu zbraní hlavne na Slovensku. Slovensko sa považovalo za bezpečné zázemie pre výrobu pre hrozbu náletov silného amerického bombardovacieho letectva.
Vzhľadom na rýchly nárast výkonov bombardovacích lietadiel to však bola do značnej miery len iluzórna ochrana. Začiatkom 50-tych rokov americké prieskumné verzie bombardovacích lietadiel, ako napr. RB-47, bez problémov prenikali hlboko do vzdušného priestoru ZSSR a aj nad naším územím pôsobili prieskumné lietadlá NATO.
Postupne sa síce protivzdušná obrana štátov Varšavskej zmluvy zlepšovala, ale v prípade konfliktu boli naše zbrojovky zraniteľné rovnako ako tie v Čechách. To však nič nemenilo na orientácii slovenského územia na ťažkú vojenskú techniku.
Socialistické štáty do svojho zbrojárskeho priemyslu mohutne investovali a rozširovali výrobu moderných zbraní. Teoreticky je plánované hospodárstvo výhodné pre špeciálnu výrobu, pre možnosť jednoducho direktívneho systému, kde nie je problém uprednostniť vybraný podnik či priemyselné odvetvie i na úkor zvyšku ekonomiky.
Ale v praxi sa znovu potvrdilo, že systém centrálneho plánovania s úradne stanovenými cenami nie je dostatočne pružný. Úplne zlyhával pri nevyhnutných kooperáciách v rámci Varšavskej zmluvy (VZ) a Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP).
Problémy nekonvertibilných mien, nereálnych výmenných kurzov so západnými voľne zmeniteľnými menami i zložité používanie tzv. konvertibilného kurzu boli také isté ako v civilnom sektore.
Dozor veľkého brata
Pre netrhové podmienky neexistovala možnosť porovnávania vzájomných nákladov ani medzi krajinami VZ. Sovietsky zväz tak docielil, že jednotlivé štáty VZ mu mohli oponovať len individuálne a bez koordinácie.
Sovietsky tlak mal podobu „Odporúčania o stave ozbrojených síl a ich výzbroje“, ktoré vydávalo Hlavné velenie Varšavskej zmluvy jednotlivým krajinám na príslušnú päťročnicu. Odporúčania, spresnené ročnými protokolmi, stanovovali počty osôb, techniky, zväzkov a útvarov. Dopracovanie rozpočtovej a finančnej stránky bolo výhradnou záležitosťou príslušného štátu.
Pri problémoch s realizáciou, odkladoch či redukcii výroby sa rokovalo na najvyššej úrovni. V 80-tych rokoch sa vinou napätia v rámci VZ a ekonomických problémov mnohé požiadavky jednoducho neplnili.
Obdobie | 1952-1955 | 1956-1960 | 1961-1965 | 1966-1970 | 1971-1975 | 1976-1980 | 1981-1985 | 1986-1990 |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Socialistické krajiny | ||||||||
Export | 2151 | 3238 | 5325 | 9151 | 12000 | 15000 | 25200 | 33400 |
Import | 5195 | 6282 | 9400 | 12200 | 20500 | 30300 | ||
Saldo (+) | 130 | 2869 | 2600 | 2800 | 4700 | 3100 | ||
Ostatné krajiny | ||||||||
Export | 273 | 1795 | 1087 | 2865 | 3400 | 4700 | 12000 | 7600 |
Import | 8 | 17 | 33 | 52 | 200 | 300 | 400 | 400 |
Saldo (+) | 265 | 1778 | 1054 | 2813 | 3200 | 4400 | 11600 | 7200 |
Náklady na zbrojný priemysel
Rast vojenských výdavkov bol spočiatku pomalý, hlavne v 50-tych rokoch, keď sa ešte využívalo veľké množstvo ukoristenej nemeckej vojenskej techniky. Z tohto obdobia je dosť málo relevantných štatistických informácií, ale náklady na obranu a bezpečnosť sa pohybovali okolo 2 % HDP.
Postupný nárast sa začal až po vstupe ČSR do Varšavskej zmluvy, keď ZSSR tlačil na nárast zbrojenia hlavne v krajinách hraničiacich so západným blokom – t.j. ČSR, Poľsko a NDR. Nárast kapacít bol však pozvoľný a prejavil sa hlavne až od 60-tych rokov, kedy zbrojná výroba rástla. (Príloha č. 2).
Tento trend sa prerušil až po roku 1968, keď rozmiestnenie mohutných sovietskych vojsk o niečo znížilo potrebu výstavby československej armády. Okrem toho Československo financovalo aj sovietske okupačné vojská.
Uvedené náklady treba brať s určitou rezervou, lebo časť svojich peňazí ozbrojené sily čerpali z iných rozpočtových kapitol, ktoré sa ťažšie identifikujú. Platí to najmä pre osemdesiate roky, keď sa stupňovala studená vojna a armáda mala problémy s financovaním rastúcich požiadaviek. Slovenská republika mala na zbrojnej výrobe viac ako polovičný podiel (príloha č.3). V roku 1989 už dosahovala okolo 60 %. (príloha č.4).
Rok | Rozpočtové výdavky na obranu | Z toho vojenské výdavky (MNO) | HDP | Podiel výdavkov na obranu na HDP (%) | Výdaje štátneho rozpočtu | Podiel výdavkov na obranu (%) |
---|---|---|---|---|---|---|
1961 | 9841 | 9011 | 172021 | 5,72 | 111915 | 8,79 |
1962 | 10816 | 9920 | 175378 | 6,16 | 123201 | 8,78 |
1963 | 11821 | 11013 | 172883 | 6,83 | 125815 | 9,39 |
1964 | 11990 | 11021 | 169713 | 7,06 | 130318 | 9,20 |
1965 | 10270 | 10001 | 173519 | 6,16 | 116138 | 9,21 |
1966 | 10910 | 10296 | 195576 | 5,57 | 154795 | 7,04 |
1967 | 12875 | 12103 | 233992 | 5,50 | 147193 | 8,74 |
1968 | 15062 | 13890 | 257797 | 5,84 | 151393 | 9,94 |
1969 | 18007 | 15624 | 293717 | 6,13 | 176942 | 10,17 |
1970 | 18997 | 16233 | 312959 | 6,07 | 194313 | 9,77 |
1971 | 19806 | 16900 | 327915 | 6,03 | 148043 | 13,37 |
1972 | 20470 | 17543 | 346333 | 5,91 | 143318 | 13,38 |
1973 | 21056 | 17750 | 363204 | 5,79 | 157705 | 13,35 |
1974 | 21989 | 18715 | 380663 | 5,77 | 175389 | 12,53 |
1975 | 22233 | 19045 | 409970 | 5,42 | 273774 | 8,12 |
1976 | 23077 | 19714 | 418182 | 5,51 | 290071 | 7,95 |
1977 | 24014 | 20633 | 414990 | 5,78 | 278301 | 8,62 |
1978 | 23988 | 20801 | 348015 | 5,47 | 283912 | 8,44 |
1979 | 25102 | 21866 | 460667 | 5,44 | 292403 | 8,58 |
1980 | 25941 | 22582 | 486281 | 5,33 | 304182 | 8,52 |
1981 | 27353 | 23045 | 472003 | 5,79 | 207823 | 13,16 |
1982 | 27710 | 23999 | 496035 | 5,58 | 314046 | 8,82 |
1983 | 29430 | 24851 | 507325 | 5,80 | 213598 | 13,77 |
1984 | 33508 | 30066 | 541461 | 6,18 | 222373 | 16,06 |
1985 | 31491 | 27808 | 559974 | 5,62 | 233402 | 13,49 |
1986 | 32250 | 29750 | 570064 | 5,65 | 235226 | 13,71 |
1987 | 34185 | 30385 | 587056 | 5,82 | 245191 | 19,94 |
1988 | 37727 | 32877 | 606269 | 6,22 | 258400 | 15,60 |
1989 | 38675 | 35062 | 619405 | 6,25 | 263107 | 14,70 |
ČSFR | SR | podiel SR | |
---|---|---|---|
mld. Kčs | mld. Kčs | % | |
1971-1975 | 54,1 | 28,4 | 52,5 |
1976-1980 | 77,2 | 42,6 | 55,2 |
1981-1985 | 116,2 | 65 | 55,9 |
1986-1989 | 102,6 | 57,4 | 55,9 |
1971-1989 | 350,1 | 193,4 | 55,2 |
Subjekty zbrojného výskumu a vývoja na Slovensku (1950 - 1989) | ||
Konštrukta Trenčín | VÚVT Žilina | ZTS VVÚ Košice |
ZTS VÚHYN Dubnica nad Váhom | ZTS VVÚ Martin | ZTS VVÚ Komárno |
ZTS EVÚ Nová Dubnica | VÚ 080 Liptovský Mikuláš | |
Subjekty zbrojnej výroby na Slovensku (1950 - 1989) | ||
ZTS Dubnica nad Váhom ZVS Dubnica nad Váhom PS Považský Bystrica + ZTS Martin + ZTS Námestovo | Tesla Liptovský Hrádok Tatra Vagónka Poprad Vihorlat Snina VVS Košice PPS Detva + Závod Krupina | ZVT Banská Bystrica Tatra Bánovce nad Bebravou Tesla Vráble Slovenské lodenice Komárno ZVS Meopta Bratislava Kablo Malacky |
Efektivita špeciálnej výroby
Jedna vec boli náklady na špeciálnu výrobu, druhá vec bola efektivita využitia. Nedostatky plánovanej ekonomiky sa prejavovali na každej úrovni. Licenčná výroba tanku T-34/85 bola spojená s obrovskými nedostatkami a katastrofálnou kvalitou počiatočnej výroby. Výroba sa začala v českom podniku ČKD Sokolovo, ale od roku 1952 sa postupne preniesla na Slovensko.