BRATISLAVA. Vraždenie Rómov počas druhej svetovej vojny si vyžiadalo státisíce obetí. Najmenej tisíc Rómov pritom zahynulo aj na Slovensku. Ďalších zhruba dvadsaťtisíc zomrelo v smutne známom koncentráku Auschwitz-Birkenau.
Pred úplnou likvidáciou rómskej časti tábora tu dokonca vypuklo krátke povstanie, ktorého tragický koniec si dodnes pripomíname ako deň rómskeho holokaustu.
V máji 1944 nacisti začali napĺňať svoj plán „konečného riešenia“ pre „cigánsky rodinný tábor“ v Auschwitzi. Väzňom 16. mája prikázali ostať v barakoch, ktoré obkľúčilo asi 60 príslušníkov SS. Keď sa pokúsili Rómov z budov vyhnať, muži, ženy a deti ozbrojení len náradím, palicami a kameňmi prinútili vojakov stiahnuť sa. Tento záblesk odporu im však predĺžil život len o niekoľko týždňov.
V noci z 2. na 3. augusta 1944 "cigánsky" koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau ako súčasť vyhladzovacieho nacistického tábora zlikvidovali. Do plynovej komory vtedy odviezli 2897 Rómov vrátane žien, starcov a detí. Ich telá spálili v jamách neďaleko krematória.
Menšiu časť tamojších väzňov, konkrétne asi 490 žien, deportovali do koncentračných táborov Buchenwald a Ravensbrück. Vraždenie prežili len štyria ľudia. Tento deň si svet pripomína ako Pamätný deň rómskeho holokaustu.
V koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau celkovo zahynulo takmer 20 000 Rómov a Sintov z rôznych krajín, uvádza webová stránka 2august.eu, ktorá pripomína rómske obete holokaustu.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
