BRATISLAVA. Vraždenie Rómov počas druhej svetovej vojny si vyžiadalo státisíce obetí. Najmenej tisíc Rómov pritom zahynulo aj na Slovensku. Ďalších zhruba dvadsaťtisíc zomrelo v smutne známom koncentráku Auschwitz-Birkenau.
Pred úplnou likvidáciou rómskej časti tábora tu dokonca vypuklo krátke povstanie, ktorého tragický koniec si dodnes pripomíname ako deň rómskeho holokaustu.
V máji 1944 nacisti začali napĺňať svoj plán „konečného riešenia“ pre „cigánsky rodinný tábor“ v Auschwitzi. Väzňom 16. mája prikázali ostať v barakoch, ktoré obkľúčilo asi 60 príslušníkov SS. Keď sa pokúsili Rómov z budov vyhnať, muži, ženy a deti ozbrojení len náradím, palicami a kameňmi prinútili vojakov stiahnuť sa. Tento záblesk odporu im však predĺžil život len o niekoľko týždňov.
V noci z 2. na 3. augusta 1944 "cigánsky" koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau ako súčasť vyhladzovacieho nacistického tábora zlikvidovali. Do plynovej komory vtedy odviezli 2897 Rómov vrátane žien, starcov a detí. Ich telá spálili v jamách neďaleko krematória.
Menšiu časť tamojších väzňov, konkrétne asi 490 žien, deportovali do koncentračných táborov Buchenwald a Ravensbrück. Vraždenie prežili len štyria ľudia. Tento deň si svet pripomína ako Pamätný deň rómskeho holokaustu.
V koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau celkovo zahynulo takmer 20 000 Rómov a Sintov z rôznych krajín, uvádza webová stránka 2august.eu, ktorá pripomína rómske obete holokaustu.
