Keď v roku 2011 v Košiciach odhaľovali bustu Jánosa Esterházyho, šľachtica a významného, no kontroverzného poslanca slovenského snemu za druhej svetovej vojny, došlo aj na fyzické potýčky a pokusy obmotať dielo toaletným papierom.
Naopak, odhalenie zrejme prvej sochy po Nežnej revolúcii na Slovensku, ktorá zobrazuje šľachtica bez politického pozadia, v Smoleniciach sprevádzal len spokojný dav a žiadne výtržnosti.
Busta zobrazuje grófa Jozefa Pálffyho, ktorý začal prestavovať Smolenický zámok do jeho súčasnej podoby, ale vybudoval aj významnú chemickú továreň v Horných Orešanoch, ktorá funguje dodnes. Okrem toho postavil úzkokoľajovú železnicu a choval a predával kone vychýrené v celom Uhorsku.
Potomkovia komorníkov
Pálffyovci majú v západoslovenskej obci dobré meno a vnuk Jozefa Pálffyho Martin dodnes Smolenice navštevuje. „Veľa ľudí má na Pálffyovcov dobré spomienky. Mama Jozefa Pálffyho Paulína bola mnohým rodinám krstnou matkou,“ opisuje František Birošík, predseda občianskeho združenia Naše Smolenice, ktoré vznik sochy iniciovalo.
Po Paulíne podľa neho dodnes v obci pomenúvajú deti. Jeho manželku Luciu Wilczekovú a syna Jozefa ml., ktorý zomrel koncom 70. rokov 20. storočia, si ešte viacerí súčasníci pamätajú.
„Doteraz v Smoleniciach žijú potomkovia niektorých rodín, ktorých členovia boli u Pálffyovcov zamestnaní – kuchárok, kočišov, hospodárskych zamestnancov či komorníkov alebo sluhov,“ opisuje historik Daniel Hupko, ktorý je spoluautorom knihy o červenokamenských Pálffyovcoch Koniec starých čias.
Staral sa osobne
Jozef Pálffy patril podľa Hupka k takzvanej komínovej aristokracii, tej, ktorá sa prispôsobila daným časom a dokázala sa venovať nielen poľnohospodárstvu, ale aj priemyslu.
