BRATISLAVA. V marci ohlásil premiér Robert Fico zo Smeru, že bude presviedčať ľudí, aby sa nebáli nahlasovať korupciu. Mimovládnym organizáciám sľuboval aj atraktívnejší zákon, ktorý odmeňuje oznamovateľov. K téme sa vracal opakovane aj pri stretnutiach so zástupcami miest a obcí.
V praxi sa slová o vyšetrovaní korupčných tipov a tvrdých zákrokoch nenaplnili. Keď právnik nahlásil, že sa stretol s korupciou pri žiadosti o eurofondy, polícia jeho prípad ignorovala.
Muž sa pritom obrátil priamo na Národnú jednotku finančnej polície, ktorú vedie sponzor Smeru Bernard Slobodník. Upozornil na firmu, ktorá mu mala vypracovať projekt na výrobu brikiet, na ktorú žiadal dotáciu. Ako odplatu chcela dvadsať percent týchto peňazí, hovorí.
„Ja som na tie podmienky v žiadnom prípade nechcel pristať. Vyjadril som sa, že nemienim kŕmiť takýchto ľudí, ak je možnosť urobiť to legálne, som ochotný zaplatiť projekt,“ povedal muž, ktorý sa po neúspechu na polícii obrátil na televíziu Joj.
“V procese korupcie treba prísť na políciu, na prokuratúru alebo kdekoľvek inde, kde veríte, že táto informácia bude posunutá ďalej. Len potom sa môžeme aj my všetci spoločne posunúť ďalej.
„
Poskytol aj výpis z telefonických hovorov, ktorý potvrdzuje, že na políciu volal, pričom hovor trval takmer 17 minút.
Viac sa mu však nikto neozval.
Práve pomoc médií zosmiešňoval Fico minulý týždeň pri škandále s eurofondmi na ministerstve školstva.
„Je veľmi neskoro povedať do médií, najmä nejakému džihádu v denníku SME alebo Denníku N, že niekto, nejaký úradník, od nich niečo pýtal, pretože takéto vyjadrenie nemá pre orgány činné v trestnom konaní žiadnu hodnotu - je to tvrdenie proti tvrdeniu. Ak chceme bojovať proti korupcii, treba nahlasovať korupciu v procese,“ povedal Fico na videu, ktoré zverejnil na facebooku.

Na rad príde inšpekcia
Právnikovi, ktorý korupciu nahlasoval, sa mal ozvať z polície človek, ktorý sa zaoberá podobnými prípadmi. Médiá oslovil, až keď sa mu dva mesiace nikto neozýval.
Prípadom sa tak zrejme bude zaoberať policajná inšpekcia. Ak zistí pochybenie konkrétneho človeka, mal by za to niesť následky, reagoval šéf oddelenia prevencie korupcie na Úrade vlády Peter Kovařík.
„Zjavne tu zlyhal nejaký systémový krok, ak policajt prijal oznámenie, mal takéto oznámenie hneď odstúpiť Národnej kriminálnej agentúre,“ povedal.
Policajné prezídium pritom pôvodne tvrdilo, že o žiadnom takomto prípade nevie. Keď televízia poskytla výpis hovorov, nevyjadrilo sa ani po týždni.
Minister vnútra Robert Kaliňák zo Smeru reagoval, že úrady si podnet veľmi rady preštudujú. "Pretože o toto tu ide, že je nevyhnutné, aby ľudia nahlasovali korupciu v procese vtedy, keď môžeme použiť naše nástroje, aby sme mohli chytiť páchateľa pri čine.“

O pomoci len hovoria
O výraznejšom boji proti korupcii hovoril Fico najmä koncom mája, keď predstavoval Kovaříka ako šéfa nového oddelenia vo svojom úrade zameraného na boj s týmto „spoločensky škodlivým javom“.
A hoci v úvode roka spomínal aj ďalšie stretnutia s mimovládnymi organizáciami, na ktorých by sa riešilo ako zlepšiť predpisy, tie sa sťažovali, že sa napokon vôbec nestretli.
Viaceré prípady tiež ukázali, že štát sa za ľudí, ktorí nahlásili korupciu, nepostavil. Stalo sa to Zuzane Hlávkovej, ktorá upozornila na predražené podujatia k slovenskému predsedníctvu v Rade EÚ, či Ľubici Lapinovej, ktorá ako kontrolórka v Národnom lesníckom centre vo Zvolene upozornila na porušenia zákona.

Beata
Balogová
