Práve sa začali sedemdesiate roky 20. storočia, dieťa má desať - dvanásť rokov a keďže práve dočítalo nejakú detskú knihu a nudí sa, začne skúmať rodičovskú knižnicu. Vie, že tam preň nič zaujímavé nie je, no odrazu predsa len čosi vyhrabe – poriadne hlboko zasunutú hrubú knihu nazvanú Strašidlá najstrašnejšie. Ejha!
Obálka je naozaj strašidelná a ako autor je uvedený Alfred Hitchcock. Dieťa vie, že nejaký Hičkok nakrútil film, o ktorom mu rozprával strýko: volal sa Vtáci a v ňom tisíce vtákov zošaleli, prepadli akési mestečko a komusi aj vyďobali oči.
Dieťa teda knihu otvorí a netuší, že práve teraz sa jeho život nenápadne zmení, pretože to bude prvá kniha určená pre dospelých, ktorú si prečíta.
Prvé horory na Slovensku
Nie som jediný, koho hororová antológia Strašidlá najstrašnejšie z roku 1970 zasiahla naplno – podľa rôznych internetových diskusií je pre desiatky slovenských čitateľov, narodených v šesťdesiatych rokoch, dodnes pamätihodným čítaním. Aby som bol presnejší, ide o tri antológie: Strašidlá na dobrú noc (1968), Moje najmilšie strašidlá (1969) a Strašidlá najstrašnejšie (1970).
Vtedy to boli vôbec prvé hororové antológie na Slovensku a vydavateľstvo Slovenský spisovateľ nimi urobilo revolučný krok – prevzalo kompletné pôvodné vydania amerických originálov.
Obálky troch najznámejších hitchcockovských antológií na Slovensku. Už majú takmer 50 rokov, no stále sú rovnako odpudivé a odrádzajúce od čítania. (zdroj: Slovenský spisovateľ)V Čechách mali svojich odborníkov a prekladateľov (Jan Zábrana, Tomáš Korbař), ktorí tento druh literatúry sledovali a prekladali, takže boli schopní zostaviť vlastné poviedkové antológie – spomeňme len prvú z nich nazvanú Tichá hrůza (1967).
U nás nikto taký nebol. V polovici šesťdesiatych rokov však čitatelia lačne kupovali akékoľvek knihy, ktoré dovtedy komunistická cenzúra nepúšťala – detektívky, sci-fi a aj horory. Vybrať, preložiť a vydať knihu zostavenú z najlepších hororových poviedok, pričom jej autor sa volal Alfred Hitchcock, bol vynikajúci a dnes by sme povedali, že aj marketingový ťah.
Bežná cena slovenskej knihy bola vtedy 15 Kčs, prekladovej 20 až 25 Kčs. Strašidlá najstrašnejšie vyšli v náklade tridsaťtisíc kusov a stáli 35 Kčs, takže vydavateľstvo malo hrubý zisk 1 050 000 Kčs. A to si teda píšte, že tieto knihy sa všetky predali, neležali roky v regáloch ako Leninove spisy či Hečkovo Červené víno.
Hitchcock
Meno Alfred Hitchcock (1899 – 1980) bolo v šesťdesiatych rokoch dostatočne známe aj v socialistickom Československu.
Hoci to bol rýdzo „kapitalistický“ režisér, ktorého filmy u nás takmer vôbec nešli, akýmsi činom sa aj do našich kín dostali dva jeho najznámejšie filmy Vtáci a Psycho a Československá televízia dokonca v roku 1968 uviedla niekoľko častí z mysteriózneho seriálu Alfred Hitchcock uvádza.
