Klára tu už nie je, presťahovala sa. Ani sem nechodieva? Nie, išli hore, do bytovky.
Osada stojí po pravej strane pri vjazde do Rejdovej. Pár domov, najkrajšie dole pri ceste, s autami s britskými značkami. Oranžové fasády, umelohmotná škridla, predzáhrady. Najchudobnejší bývajú hore, pod lesom, dole chodievajú za prácou. V osade sa s nimi veľmi nebavia, domy sú poprepájané štrkovými chodníkmi.
Je horúco, všetci sú vonku, dospelí varia pred domami, v improvizovanej letnej kuchyni, deti lietajú popri ceste, okolo pokazenej štvorkolky, prechľastal sa motor. Najbohatšia rodina sa od zvyšku oddelila železným plotom. Múrom.
Cestou do Rejdovej pozorujeme býky, slovenské plemeno vymenili za šaroláka, tým našim sa tu nedarilo. Prečo býky? Ovce sú už z módy, málo peňazí, teraz chováme býky, sú na to eurofondy.
Bytovka stojí pri ceste, všetky domy v Rejdovej stoja pri ceste, ľudia stoja pri ceste, býky stoja pri ceste, polícia stojí pri ceste, poslední svedkovia.
O pár metrov vyššie sa cesta končí, ďalej sa dá pokračovať iba cez kopce, na koňoch, v zime na skútroch. Po ľavej strane holoruby, boli tu aj z televízie, pýtať sa, čo to je za kalamitu.
To sme my nerobili, hovorí Michal.
Chceli sme ísť do svojho
Čakáme, kým Klára otvorí. Sedíme na schodoch bytovky, na prízemí, Klára sa kúpe, hneď nás pustí dnu. Michal prišiel z práce, dnes robili s drevom, vedel, že sa máme stretnúť, tak nešiel s kolegami do šenku.
Poďte ďalej, Klára má mokré vlasy, ukazuje smerom do kuchyne. Byt je zariadený skromne a účelne. V chodbe postavili piecku, tak druhý rok sme bez ústredného kúrenia, prasklo potrubie, do zimy to dá družstvo do poriadku, ale pre istotu sme mali aj drevo a uhlie.
Z osady odišli pred pár mesiacmi. Už sa tam nedalo žiť, nemôžeš tam vychovávať deti. Ja som zo Šumiaca, keď sme sa stretli, nasťahoval som sa k nej, spočiatku sa to dalo, ale neskôr sme chceli odísť. Len sa nedalo.
