BRATISLAVA. Lekárne, či už nemocničné alebo verejné, by mali byť chápané ako garancia pomoci a nie ako obchodné príležitosti. Ich prevádzkovateľmi by mali byť odborne spôsobilé osoby a farmaceuti by mali byť garantom kvality a nie len formálne postavy bez zodpovednosti.
Lekárenská starostlivosť má byť dostupnejšia a lekárne majú byť rovnomerne rozložené po celej krajine, nie byť koncentrované vo veľkých mestách. Aj také sú návrhy Slovenskej lekárnickej komory (SLeK), ktoré predkladá ministerstvu zdravotníctva v rámci pripravovaných tohoročných legislatívnych zmien a novely zákona o liekoch.
Aj medzi liekmi sú siroty, chýbajú im rodičia Čítajte Pomoc pacientovi
Tie by sa podľa komory nemali v budúcnosti odraziť na vyšších cenách liekov alebo na vyšších nákladoch pre pacientov či poisťovne.
"Ministerstvo má všetky nástroje a kapacity na to, aby dokázalo cenotvorbu liekov a náklady na lieky držať na prijateľnej úrovni. Sme presvedčení o tom, že nijakým spôsobom sa nemôže zmena činnosti v lekárňach odraziť na zvyšovaní nákladov," uviedol na štvrtkovej tlačovej besede prezident SLeK Ondrej Sukeľ s tým, že sa skôr očakáva opak.
Prísnejšie systémy zároveň dokážu podľa neho efektívnejšie regulovať náklady či spotrebu a vylepšiť celý systém ako taký.
Farmácia by sa podľa Sukeľa mala prestať chápať ako obchodný segment, ale vnímať ju treba ako odbor zameraný na pomoc pacientovi. Lekárne by mali garantovať pomoc a prevádzkovať by ich mali fyzické osoby s odbornou starostlivosťou, príp. právnické osoby s viacerými spôsobilými odbornými osobami či odborne spôsobilým štatutárom.
Môžu to byť zároveň nemocnice alebo vysoké školy poskytujúce vzdelávanie v odbore farmácie. V prípade nemocničných lekární má ísť o klinické pracoviská a nie sklady, za aké sa často považujú.
Drucker mení po kritike pravidlá pri uhrádzaní liekov na výnimky Čítajte Garantovať kvalitu
Farmaceuti by nemali byť len formálnymi postavami, ale taktiež garanciou kvality. Podľa komory totiž v súčasnosti fungujú aj také lekárne, za ktoré zodpovedajú 80- až 85-roční lekárnici, ktorí bývajú často aj 400 kilometrov od lekárne.
"Máme lekárne, ktoré formálne na povolení vedie bezdomovec len preto, že má farmaceutické vzdelanie a nikdy do tej lekárne nevstúpil," podotkol Sukeľ, ktorý zdôrazňuje povinnosť špecializovaného štúdia farmaceutov a prenesenie kompetencií na odborných zástupov v lekárňach. Tí by tak mali zároveň niesť istú zodpovednosť a mali byť zároveň kontrolovaní a v prípade potreby taktiež sankcionovaní.
Komora neodporúča ani nátlak na farmaceutov, aby predávali čo najrýchlejšie a čo najviac liekov a nezaujímali sa o samotného pacienta. Zohrávať úlohu by nemali laické kritériá, ako napr. dohoda s firmami, nadspotreba či marketingové ponuky. Liek by mal prestať byť tovarom, ale vnímať by sa mal ako liečebný a terapeutický nástroj na zlepšenie zdravotného stavu pacienta, prípade záchranu jeho života.
Ako odhaliť tichého zabijaka? Chodťe na preventívku Čítajte Pacient ako klient
Pacienti by mali mať možnosť dostať sa k liekom bez doplatku či s nižším doplatkom a farmaceuti by mali mať zasa prístup k informáciám pacienta v rámci spúšťaného e-zdravia. Na základe toho by mohli napr. zodpovednejšie posúdiť interakcie liekov s voľnopredajnými liekmi, medzi liekmi navzájom či liekmi a jedlom.
"Robí sa to pre 5,5 milióna našich klientov. Pacient by sa mal skutočne začať chápať ako klient, nie ako zákazník, ktorý príde do lekárne, povie si, čo chce a dostane to možno ešte aj v nejakom akciovom balení," doplnil Sukeľ.
Posledná novela zákona o liekoch platí podľa Sukeľa od januára tohto roka. Venovaná bola reexportu a dostupnosti liekov pre slovenských pacientov.
