Janka Hostýnová ako malé dieťa nikdy nemusela riešiť, ktorá ruka je dôležitejšia a v ktorej sa patrí držať lyžicu pri obede či ceruzku pri kreslení.
Používala tú, ktorú mala „poruke“ a rovnako šikovne zvládla detské pestvá a zábavky ľavou aj pravou. Oboma rukami tiež dobre kŕmila husi a kačice či pre ne kosákom vykášala žihľavu.
Na prelome 40. a 50. rokov sa z toho na dedine, odkiaľ pochádzala, veda nerobila. Dôležité bolo mať obe ruky zdravé. Ako spomína, na konci ich dediny žilo niekoľko rovesníkov, ktorí síce na detskú obrnu nezomreli, ale už nikdy nevedeli dokonale používať ruky či normálne chodiť.
Prvé starosti s pravosťou a ľavosťou prišli až v škole, pretože vtedajšie školské predpisy nariaďovali učiteľom „naprávať“ pomýlené končatiny. Verilo sa, že byť ľavákom je hendikep a že len pravá ruka má prirodzené schopnosti na rozvoj potrebných dispozícií. Preto treba urobiť všetko pre to, aby bola dominantná.
Prvá životná lekcia
V 80. rokoch sa od učiteľov preúčanie ľavákov na pravákov už nepožadovalo. (zdroj: Múzeum školstva a pedagogiky)„Bola to jedna z prvých vecí, čo som sa v prvej triede musela naučiť. Že pero patrí do ruky, ktorá je bližšie k oknu. Inak som dostala poza uši. Na druhej strane viseli na stene zamračené tváre ľudí ako Slánsky, ktorých som sa podvedome bála. A preto pero do ruky na tejto strane nepatrilo. V druhej triede sme ich počas monsterprocesov museli zvesiť. Síce som si vydýchla, ale keď sme neskôr zmenili aj triedu, kde bolo okno na druhej strane, dlho ma to mýlilo,“ hovorí Janka Hostýnová.
Písať pravou rukou sa napokon naučila správne, s plynulými oblúčkmi. Dodnes píše pravou rukou krásnym úhľadným starosvetským spôsobom. Pri štrikovaní, háčkovaní či vysávaní však častejšie zapája v detstve potlačenú ľavú ruku.
Vlnovky a paličky
A tak je to s veľkou časťou preučených ľavákov. „Môžu písať pravou rukou, ale mnoho vecí robia naďalej ľavou. Preučené deti sú často ovplyvnené na celý život. U niektorých sa to prejavilo aj zníženým intelektom. Neskôr je už ťažké vrátiť sa, lebo v mozgu vzniknú určité spojenia, navyše nie je ani záujem,“ hovorí lektorka montessori Eva Štarková.
Dnes už žiakom nikto ľavú ruku nepriväzuje k stoličke, nestrká hračky do pravej ruky ani sa ich nesnaží zmeniť v základoch, no teórie o škodlivosti ľavorukosti prešli do takého širokého povedomia, že preúčanie pokračovalo aj po tom, čo sa s ním v roku 1966 oficiálne skončilo.
