Autor: Miroslav Jaso / Historická Revue
P obrežia Baltského a Bieleho mora sa dostali pod nadvládu tvoriaceho sa Ruska v 70. rokoch 15. storočia, keď si Moskovské veľkokniežatstvo podrobilo centrum tohto severného teritória – významné kupecké mesto Novgorod (v súčasnosti Velikij Novgorod).
Asi o 100 rokov neskôr, v roku 1584, v ústí rieky Severná Dvina do Bieleho mora bolo založené mesto Archangeľsk. Viac ako storočie to bol najvýznamnejší morský prístav Ruského cárstva.
Z tejto pozície ho zosadil Petrohrad, budúce hlavné mesto Ruského impéria, založený v ústí Nevy do Baltského mora v máji 1703 cárom Petrom I. (1672 – 1725, cár od 1682).
Prvé odmietnuté projekty kanála
Víťazná Severná vojna na začiatku 18. storočia razom katapultovala Rusko medzi námorné veľmoci. Po jej skončení nastal veľký rozvoj severných oblastí Ruského impéria.
Je to oblasť s veľkým prírodným (ryby, drevo...) i nerastným bohatstvom (meď, železná ruda, striebro, zlato...). Problémom zostávala nedostatočná dopravná infraštruktúra. V tejto oblasti je hustá sieť prírodných riek a jazier, preto prakticky akákoľvek doprava tovarov a surovín prebiehala po vodnej hladine (alebo snehu a ľade v zime).
Cieľovou zastávkou bol hlavne Petrohrad na baltskom pobreží. Kapacita korýt riek však postupom času začala byť nedostačujúca a na hladinách veľkých jazier (Onežské, Ladožské...) zas plavbu komplikovali časté búrky. Pristúpilo sa teda k vybudovaniu vodných kanálov, ktoré prepojovali splavné rieky tak, aby sa vylúčila plavba po jazerách.
“De Vollanovi sa prisudzuje prvý projekt plavebného kanála, ktorý by spájal Onežské jazero s Bielym morom, vypracovaný okolo roku 1800.
„
Ladožské jazero sa obchádzalo plavbou po Staroladožskom, Sjaskom a Svirskom kanáli, Onežské jazero po Onežskom kanáli. Projektantom týchto kanálov bol Franc de Vollan (1752 – 1818), hlavný inžinier a staviteľ opevnení a ďalších strategických stavieb v Rusku na prelome 18. a 19. storočia.
Plavba sa zjednodušila, ale i tak zostávala nebezpečná, časovo náročná a závislá na klimatických podmienkach.
De Vollanovi sa prisudzuje prvý projekt plavebného kanála, ktorý by spájal Onežské jazero s Bielym morom, vypracovaný okolo roku 1800.
Tento projekt nebol realizovaný, rovnako ani ďalších najmenej 10 projektov, predložených ruskej vláde v priebehu 19. storočia. Táto bola stále neoblomná a nevidela perspektívu vybudovania spoľahlivej vodnej cesty od pobrežia Bieleho mora k centru ríše.
Všetky návrhy projektov odkladala s poznámkami, ako „nevyhovujúci a predčasný“, „nehodný pozornosti“, „nevhodný kvôli množstvu jazier v trase, ktoré by mohli navigáciu znemožniť“.
Je treba povedať, že zložitou a nákladnou dopravou netrpeli len rybári a obchodníci s drevom, čo boli dve hlavné odvetvia podnikania v oblasti.
Nedostatok spoľahlivých dopravných komunikácií viedol aj k tomu, že vo väčšine ložísk rudných i nerudných minerálov, hlavne v odľahlejších končinách ruského severu, sa vôbec nezačalo ťažiť a už otvorené bane boli zakonzervované kvôli vysokým dopravným a výrobným nákladom.
Frustrácia obyvateľov pobrežia Bieleho mora narastala.
Ľady sa pohli...
V marci 1886 sa stalo to, na čo všetci na severe túžobne čakali. Ruská vláda konečne zareagovala na ich prosby a požiadavky a rozhodla sa uskutočniť podrobný prieskum oblasti medzi Onežským jazerom a Bielym morom.
V tom čase Olonecký zemský snem, v radostnej atmosfére, že sa ich vec pohla z mŕtveho bodu, zorganizoval výpravu za účelom „jasného určenia, do akej miery novovybudovaná vodná cesta zlepší ekonomické podmienky na severe Ruska“.
Jej vedúcim bol Nikolaj A. Krylov (1830 – 1911). Členovia výpravy preskúmali celú oblasť Onežského jazera a pobrežie Bieleho mora od Archangeľska až po polostrov Kola.
