Autor: Zbigniew Chmiel / Historická Revue
Z poľštiny preložil Jaroslav Valent
S mrť Kazimíra IV. Jagelovského v roku 1492 symbolicky ukončila obdobie vojenskej prevahy Litovského veľkokniežatstva nad Moskvou.
Keďže litovské veľkoknieža bolo zároveň i poľským kráľom, zasadli po smrti Kazimíra IV. na tróny v Krakove a vo Vilniuse jeho synovia, bratia Ján Albrecht (Olbracht) a Alexander Jagelovský.
To viedlo na niekoľko rokov k pretrhnutiu personálnej únie medzi oboma krajinami, čo napokon uvrhlo Litovské veľkokniežatstvo do osamoteného postavenia.
Litva, pozbavená poľskej vojenskej pomoci, nebola schopná účinne sa postaviť čoraz silnejšej Moskve.
Tak bolo v tom čase nazývané rodiace sa ruské impérium. Na druhej strane poľská šľachta nechcela na seba prevziať náklady spojené s vojenskými konfliktami, ktoré Litovci viedli so svojím východným susedom, pokiaľ by v tom nevidela výhody aj pre seba.
Obdobie prevahy Moskvy
V čase, keď pozornosť Kazimíra IV. Jagelovského zamestnávali problémy s Rádom nemeckých rytierov, ako aj situácia v Čechách a v Uhorsku, vyrástol na východe nový silný protivník, ktorý predstavoval hrozbu predovšetkým pre Litvu.
V roku 1478 moskovské veľkoknieža Ivan III. Krutý (nazývaný tiež Veľký) dobyl Velikij Novgorod, ktorý bol do tých čias najväčším rivalom Moskvy. Okrem toho sa odohrala ešte jedna dôležitá udalosť. V roku 1480 sa Moskva definitívne zbavila jarma Zlatej Hordy a začala expandovať západným smerom.
Následné vojenské operácie sa niekedy zvyknú označovať ako „zbieranie“ ruských území, teda oblastí, ktoré v stredoveku tvorili súčasť niekdajšej Kyjevskej Rusi a koncom 15. storočia boli rozdelené práve medzi Litvu a Moskvu.
Takáto politika však aj neskôr vyvolávala neustále nároky ruských cárov na väčšinu území Litovského veľkokniežatstva a dokonca aj na juhovýchodné oblasti Poľskej koruny (okrem iného Ľvov, Halič a Kamenec Podolský).
Tento cieľ konzekventne sledovali a realizovali všetky moskovské veľkokniežatá a neskôr ruskí cári až po zánik poľsko-litovského štátu v roku 1795.
Ivan III. začal vo veľkom využívať aj náboženskú propagandu. Nahrával mu k tomu aj fakt, že hoci vládnucou náboženskou doktrínou v litovskom štáte bol katolicizmus, prevládajúce slovanské obyvateľstvo vyznávalo skôr pravoslávie.
V tom čase bola Moskva už jediným pravoslávnym štátom v Európe. S takouto ideologickou základňou odštartovalo Moskovské veľkokniežatstvo svoju expanziu. Už v roku 1493 jeho vojská ovládli mesto Viazma, ako aj tzv. Verchovské kniežatstvá nachádzajúce sa na jeho pohraničí.
A hoci na jeden rok Moskva uzavrela prímerie, znamenalo to iba symbolický prechod k ďalšej ofenzíve. Ivan III. sa totiž nehodlal s týmito drobnými úspechmi uspokojiť. Neustále nabádal prihraničné kniežatá, aby prešli na jeho stranu a v roku 1500 obnovil vojenské akcie.
