BRATISLAVA. Bol to druhý rok vlády Roberta Fica, ktorého Smer spolupracoval s SNS a HZDS. Na čele ministerstva spravodlivosti stál Štefan Harabin a do vypuknutia veľkej kauzy nástenkový tender ostávali posledné mesiace.
Rok 2008 bol posledným, v ktorom by parlament musel zrušiť amnestie vzťahujúce sa na zavlečenie prezidentovho syna tak, aby ešte mohol byť potrestaný ich autor – expremiér Vladimír Mečiar. Ten bol naďalej šéfom vládneho HZDS, ktoré si udržiavalo preferencie na úrovni ôsmich až deviatich percent.
Návrh na rušenie amnestií z dielne KDH sa na hlasovanie parlamentu v ten rok skutočne dostal. Podporilo ho len 55 poslancov. S výnimkou jediného poslanca, Dušana Galisa, bol proti celý klub Smeru, ale aj všetci poslanci SNS.
Práve tieto strany napokon rušenie amnestií v apríli tohto roka presadili spoločne s Mostom-Hídom aj opozičnými stranami. Ústavný súd vzápätí tento krok odobril a zároveň dodal, že Mečiar pri udelení amnestií zásadným spôsobom zneužil právomoci verejného činiteľa.
Za štandardných okolností by sa Mečiar dostal pred súd a zrejme aj do väzenia. Polícia však vo štvrtok dospela k tomu, že skutok je už premlčaný.
Lehoty na premlčanie sú pritom rôzne, a to podľa presnej kvalifikácie skutku, hovorí Tomáš Strémy, prodekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. „Zákon hovorí o premlčaní po troch, piatich, desiatich, ale aj po dvadsiatich rokoch,“ pokračuje.
Keďže Mečiarovi by podľa zákonov platných v čase, keď bol v úrade, hrozil päť- až desaťročný trest, premlčacia lehota bola v tomto prípade desať rokov. Uplynula teda v marci 2008.
Aký postup by nasledoval v prípade, ak by parlament zrušil amnestie skôr, polícia nechce špekulovať. Bratislavská krajská policajná hovorkyňa Lucia Mihalíková reagovala slovami, že polícia na teoretické otázky odpovedať nebude.
Mečiara stíhať nebudú, zachránilo ho premlčanie Čítajte 
