PIEŠŤANY. Ak by tvrdenia o novinároch, ktoré chodia do redakcie denníka SME, boli aspoň spolovice pravdivé, tak by redaktori boli zavretí minimálne v psychiatrických ústavoch so stenami obloženými mäkkými poduškami.
Vypočuli sme si už všeličo: platí nás celá plejáda oligarchov, je škoda, že sme sa narodili a s naším výzorom by sme radšej ani nemali vychádzať z domu.
Kým väčšina novinárov je proti takýmto útokom odolná a niekedy sa na nich aj dobre zabaví, nenávistné prejavy najmä medzi mladými ľuďmi môžu niekedy viesť až k pokusom o samovraždu.
Hejteri sú často v anonymite a v reálnom živote sa cudzím ľuďom nadávať neodvážia. Nemajú záujem o diskusiu či počúvanie argumentov, chcú si len vyliať zlosť, vysvetlila šéfredaktorka denníka SME Beata Balogová počas diskusie o hatespeech (nenávistné prejavy) na festivale Grape v Piešťanoch.
„Čitatelia často argumentujú tým, že ide o ich názor, ale ak o niekom poviete, že je špinavá prostitútka, tak to nie je názor,“ povedala Balogová.

Prečo vymazávame príspevky
Denne sa pod článkami SME objaví asi dvetisíc diskusných príspevkov a len asi 0,15 percenta z nich musí redakcia vymazať. „Aj napriek tomu nám ľudia nadávajú do cenzorov,“ povedal Balogovej zástupca Jakub Filo.
Na problémové príspevky často upozorňujú aj samotní čitatelia, ktorí chcú diskutovať normálne a stý príspevok o „židojašteroch“ či „homolobby“ ich nezaujíma.
Hejteri sú však vynaliezaví a tento systém sa snažia obchádzať tým, že menia niektoré písmená vo vulgarizmoch, aby ich vyhľadávač nemohol nájsť. Takisto si vytvárajú nové profily po tom, ako im ich pre porušovanie pravidiel zablokujú.
Rekordman SME má na konte už 96. profil, ktorý si založil po tom, ako bol zablokovaný.
Redakcia podľa Balogovej týchto diskutérov neblokuje za kritiku článkov či politikov, ale za nenávistné prejavy najmä voči menšinám a osobné urážky.

Kam siaha sloboda slova
Denník SME má zodpovednosť za svoju webovú stránku, a preto aj vymazáva niektoré príspevky. Ak by niekto denník zažaloval za to, že sa v diskusii niekto vážnym spôsobom dotkol jeho cti, SME bude za to niesť zodpovednosť.
Na otázku, či by slovenský systém nemal byť tolerantný k osobným urážkam podobne ako v USA, Balogová odpovedala, že aj tam je hejt, ktorý spôsobuje duševnú ujmu, považovaný za kriminálny akt.
Na druhej strane by spoločnosť podľa nej mala dávať pozor na to, aby sa zákony bojujúce proti hejtu nezneužívali na obmedzovanie slobody slova.

Aktivita polície
Hatespeech je na Slovensku trestný a hrozí zaň väzenie. Ukazuje sa však, že neonacisti v parlamente pokojne môžu napríklad spochybňovať holokaust a polícia im to nevie dokázať, upozornil Filo.
Dôkazom slabej znalosti Slovákov v tejto oblasti je podľa Balogovej aj to, že v medzinárodnej zbierke hate slov, ktorú prevádzkuje Medzinárodný tlačový inštitút, je nahlásené len jediné slovenské slovo „degeš“.
Dôležité podľa Fila je aj to, aby sa spoločnosť naučila brániť sama.
„Ak sa ľudia stretnú s hatespeech akéhokoľvek druhu, nemali by byť voči tomu ľahostajní. Napadnutého človeka sa treba zastať a ak sú tým terčom oni, nemali by sa báť to nahlásiť,“ povedal Filo.

Beata
Balogová
