BRATISLAVA. Rovnako náhle, ako sa koaličná kríza minulý týždeň začala, sa údajne aj skončila. Tak aspoň znie oficiálne spoločné vyhlásenie všetkých troch lídrov vládnych strán, ktoré zaslali do médií.
Tvrdia v ňom, že po pondelňajších a utorňajších konzultáciách už nebola potrebná koaličná rada plánovaná na utorok večer. Úrad vlády o nej pritom informoval len v predvečer jej konania.
„Dohodli sa na časovom harmonograme prípravy dodatku ku koaličnej zmluve s osobitným zreteľom na ďalšie priority programového vyhlásenia vlády,“ tlmočila stanovisko premiérova hovorkyňa Beatrice Szabóová.
Premiér Robert Fico s Andrejom Dankom a Bélom Bugárom podľa nej taktiež dospeli k tomu, že pre blížiace sa župné voľby by sa mali vytvoriť „konzultačné mechanizmy aj na nižších politických úrovniach“.
Čo chce SNS doplniť do koaličnej zmluvy
pravidelné rokovanie koaličnej rady
zákaz pre ministrov, aby komentovali prácu iných ministrov
zvýšenie minimálnej mzdy v štátnej správe
trinásty a štrnásty plat bez odvodov
vznik národného leteckého prepravcu
investičné stimuly do kúpeľníctva
aby minister financií neblokoval výstavbu infraštruktúry
Čo presne má znamenať tajná dohoda vládnych strán a čo by malo nasledovať, čelní predstavitelia vládnych strán nechcú komentovať.
Zhoda mala podľa informácií denníka SME nastať v tom, že SNS sa uspokojí s dodatkom ku koaličnej zmluve namiesto jej úplne novej verzie.
Koaliční lídri by v ďalších dňoch mali prísť s tým, čo by každý z nich chcel do dodatku dostať, a následne budú pripomienkovať aj návrhy svojich partnerov.
Ústupky a viac svojej agendy v zmluve chce najmä SNS.
O ďalšom postupe Smeru rokoval včera Fico na Úrade vlády s ministrami Marekom Maďaričom, Jánom Richterom aj Petrom Žigom a tiež s podpredsedom Smeru Jurajom Blanárom. K výsledkom rozhovorov sa vyjadrovať nechceli.
Opatrný pri komentovaní je aj Fico, ktorý vyhlásil, že sa nezaoberá „nejakými žabomyšími vojnami“ a nebude reagovať na nejaké „štuchance“.
„Počkajte, veď život ide ďalej, zajtra (v stredu, pozn. red.) je vláda, prenesme diskusiu tam, kam patrí, prenesme diskusiu na úroveň politických strán, bude aj koaličná rada,“ povedal Fico, ktorý sa k aktuálnej koaličnej kríze vyjadril vôbec po prvý raz.
V rámci tlačovky k inej téme, ktorú mal s ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom, zároveň zdôraznil, že ako premiér ešte nekončí a že predčasné voľby by znemožnili, aby bolo Slovensko v jadre Európskej únie.
Detinské požiadavky

Aký postoj k požiadavkám SNS zaujmú zvyšné koaličné strany, dopredu nie je jasné.
Šéf poslaneckého klubu Smeru Martin Glváč ich totiž označil za druhoradé a kriticky sa o nich vyjadrili aj ďalší poslanci.
Dlhoročná poslankyňa Smeru Jana Laššáková označila niektoré z nich za detinské.
„Napríklad to, že jeden minister nemôže komentovať prácu iného ministra,“ povedala Laššáková. Sklamaná bola podľa vlastných slov aj z obvinení SNS, že Smer spolupracuje s OĽaNO a donáša mu niektoré materiály.
„Považovala som SNS za stabilného partnera, no ukazuje sa, že to tak celkom nie je,“ dodala.
Výhrada SNS k vyjadrovaniu sa ministrov k práci v iných rezortoch sa má údajne týkať najmä Mareka Maďariča (Smer) a Lucie Žitňanskej (Most). Tí sa pre SME nechceli vyjadrovať ku kritike ich správania, ani k ďalším požiadavkám národniarov.
Podobný postoj zaujal aj poslanec Mosta-Hídu Gábor Gál s odôvodnením, že je na dovolenke, či podpredseda parlamentu Andrej Hrnčiar (Most).
„Celej tejto situácii neprospieva, ak sa to bude z koaličnej strany ďalej nejako komentovať a rozmazávať. Niekto je možno citlivejší na vyjadrenia, nebudem to celé komentovať,“ povedal Hrnčiar.
Kiska čaká ráznejšie kroky

Zrušeniu koaličnej rady i dohode medzi lídrami predchádzala SMS, ktorú od Danka dostali v pondelok večer Fico s Bugárom s tým, že šéf SNS sa na pôvodne plánovanej schôdzke nezúčastní.
Dôvodom malo byť, že sa mu nepáčili kritické vyjadrenia viacerých politikov na adresu SNS a jej ministra školstva Petra Plavčana.
Šlo najmä o slová Glváča, ale aj ministra práce Jána Richtera či podpredsedu vlády Petra Pellegriniho. Ten na adresu Plavčana povedal, že by mal byť chlap a priznať si vinu.
Glváč zároveň naznačoval, že práve Plavčanov škandál s čerpaním eurofondov je skutočným dôvodom vládnej krízy. Presvedčení sú o tom aj viacerí opoziční politici, pričom podľa SaS to vťahuje celú krajinu do politickej nestability.
Nedôveru voči Plavčanovi vyjadril aj prezident Andrej Kiska, ktorý na sociálnej sieti napísal, že minister ho nepresvedčil, že eurofondy budú použité na naozaj špičkový výskum či vývoj a inovácie. Neverí ani tomu, že peniaze boli prideľované transparentne a že projekty vyhodnocovali špičkoví odborníci.
„Preto očakávam oveľa razantnejšie a pre verejnosť zrozumiteľnejšie kroky než tie doterajšie,“ napísal Kiska.

Beata
Balogová
