Autor: Marián Leško / Trend
Pred desiatimi rokmi expremiér Mikuláš Dzurinda povedal vetu, ktorá patrí k jeho najcitovanejším: „Takto očividne kradnúť, to sa vymyká zvyklostiam.“
Vyplývalo z nej, že tak ako vo všetkom, aj pri rozkrádaní verejných zdrojov je potrebné zachovávať mieru, aká je v danom čase obvyklá. Jej prekročenie totiž vyvoláva nežiaduce účinky.
Čoskoro sa o tom môžu presvedčiť všetci, ktorí sa zapojili do „biznisu“ s čerpaním eurofondov na vedu a výskum.
Oblafnúť OLAF
Ministerstvo školstva ešte pod vedením Petra Plavčana dostalo možnosť, aby rozdelilo zdroje z eurofondov na vedecké účely. Dialo sa to na základe dvoch výziev.
Plavčan oznámil abdikáciu, z tlačovky opäť ušiel Čítajte Prvá sa týkala podpory priemyselných výskumno-vývojových centier. Z približne tristo žiadostí agentúra ministerstva ako podporyhodné vyhodnotila 60 projektov a rozdelila medzi nich 301 miliónov eur.
Aj keď nastavenie kritérií, výber hodnotiteľov, ich hodnotenie a ani to, aké firmy v súťaži uspeli, nebolo ani zďaleka v poriadku, žiadne protesty a ani škandál neprepukli. Miera zneužitia a podvodov, obvyklá pre miestne pomery, vtedy ešte nenarazila na svoje limity. Ale pri druhej výzve došlo k niečomu, čo už nezodpovedá ani slovenským zvyklostiam.
Na základe výzvy, kde žiadali o podporu svojich projektov také inštitúcie a organizácie, ktoré dokážu realizovať dlhodobý strategický výskum, nebola úspešná ani jediná univerzita, ani jediný projekt pracovísk Slovenskej akadémie vied (SAV).
Fakt, že špecializované pracoviská, pre ktoré je dlhodobý výskum ich „core business“, neobstáli v súťaži s firmami a firmičkami, ktoré vznikli ako huby pred dažďom z eurofondov, je ďaleko aj za hranicou doterajších zvyklostí.
Rektori vysokých škôl a predseda SAV preto napísali ministrovi školstva protestný list a kauza bola na svete.
