Viktor Guman 17 rokov pracoval na úrade práce v Bardejove na viacerých pozíciách vrátane zástupcu riaditeľa. Roky sledoval, ako štát a starostovia pristupujú k zamestnávaniu Rómov a začal mať pocit, že týmto ľuďom nevie reálne pomôcť. Videl, ako starostovia eurofondy zneužívajú a ľudia ich aj napriek tomu opakovane volia, pretože im stačí, „ak sa svieti, kúri a vynáša odpad“. Keď spoznal starostu Raslavíc Mareka Rakoša a jeho víziu práce s Rómami, odišiel z úradu a začal mu v tom pomáhať.
Prečo sa vysokopostavený úradník na úrade práce v Bardejove rozhodne ísť do komunitného centra v Raslaviciach?
„Po sedemnástich rokoch práce na úrade som videl, že ak chce človek robiť niečo reálne, tak tam už to nejde. V tom čase som zároveň spoznal starostu Raslavíc Mareka Rakoša. Pred dva a pol rokom prišiel na úrad a hneď ma zaujal.“
Čím?
„Neprišiel s jedným projektom, ktorým chcel zamestnať svojho bratranca a strýka, lebo, povedzme si úprimne, takto to funguje. Rozprestrel vejár nápadov a povedal, aby sme to šli riešiť komplexne. Dva a pol roka som mu s tým v rámci svojho voľného času pomáhal popri práci v úrade. Nakoniec to dopadlo tak, že som minulý mesiac prijal od splnomocnenca vlády pre rómske komunity Ábela Ravasza možnosť pracovať v Raslaviciach ako garant komunitného centra.“
Prečo sa práca s Rómami v Raslaviciach odlišuje od iných obcí v regióne?
„Pretože starosta Raslavíc veľmi nepozerá na to, čo by z peňazí od štátu získal. Nemusí riešiť, či sa bude ľuďom páčiť, či bude znovu zvolený a podobne. Vie, že má firmu, ku ktorej sa môže vrátiť, a to mu dáva veľkú mieru nezávislosti.“
Čo to znamená, pozerať sa na problém komplexne?
„Marek Rakoš to zobral od podlahy a začal problémy riešiť systémovo. Nenapísal projekt len preto, že uvidel nejakú výzvu na internete. Vždy premýšľa dva kroky dopredu. Napríklad chcel, aby obec pestovala plodiny s cieľom zamestnať ľudí na podpore. Už vtedy vedel, že cenami zeleniny nebude môcť konkurovať ostatným, a preto sa popri poľnohospodárstve hneď začal venovať aj stavebníctvu. Nezistil po roku, že poľnohospodárstvo je stratové, takže potrebuje ešte inú aktivitu. Mal to prerátané hneď od začiatku.“
Obec, kde sa nestrácajú eurofondy, stavia wellness centrum Čítajte Prečo si iné obce nevedia zvoliť takýchto starostov?
„Problémom je, že na tomto severovýchodnom cípe Slovenska obce vymierajú a každým rokom sú menšie a menšie. Je tu obrovské množstvo starostov, ktorí to robia popri svojej bežnej práci, pretože rozpočet obce by normálny plat starostu neutiahol. Nedá sa presvedčiť kvalitného človeka, aby robil dobrú manažérsku prácu na tretinový úväzok. Veľká skupina starostov to zase robí popri svojich výsluhových či starobných dôchodkoch. To sa odráža aj na správaní voličov.“
