RASLAVICE. Výrobná hala v obci Raslavice je takmer prázdna, no postupne sa zapĺňa zámkovou dlažbou. Jozef Szerdzig vyberá betónové kvádre z foriem a podáva ich ďalším dvom Rómom, ktorí ich umyjú a položia na palety. Sú zohraní, pri podávaní kvádrov sa už na seba ani nepozerajú.

„Chcel by som si opraviť strechu, zateká mi,“ hovorí Szerdzig o tom, prečo z úradu práce prijal ponuku zamestnať sa v obecnom podniku. Je hanblivý a počas rozhovoru sa pozerá do zeme.
Szerdzigovi totiž strecha nezateká, jemu sa úplne prepadla asi štvrtina z nej. Už na prvý pohľad ide o najzdevastovanejší dom v časti obce, kde žijú väčšinou Rómovia. Býva v ňom so ženou a troma deťmi.
Hoci má skúsenosti s prácou pre elektrikárov, mal problém zamestnať sa a výroba dlažby je jeho prvým skutočným trvalým pracovným pomerom.
„Práve takýmto ľuďom chceme pomáhať,“ vysvetľuje nový starosta Raslavíc Marek Rakoš (Smer, NOVA), ktorý s nápadom vyrábať zámkovú dlažbu prišiel pred dvoma rokmi. Zároveň sa so Szerdzigom dohodol, že časť jeho 436-eurovej výplaty budú odkladať na miestnom úrade, aby mu pred zimou pomohli za vlastné opraviť strechu.
Szerdzig je len jedným z mnohých ľudí, ktorým starosta Rakoš od svojho zvolenia v roku 2014 mení život. Za dva a pol roka tento vlastník firmy na výrobu plastových okien vybudoval denný stacionár pre dôchodcov, kde môžu tráviť čas so susedmi namiesto pozerania televízie, miestny podnik, ktorý s pomocou nezamestnaných ľudí pestuje zeleninu, nové priestory pre škôlku a školu či komunitné centrum s vodnou priekopou na hranie.

„Prekážalo mi, že obec dáva ostatným zákazky namiesto toho, aby si tieto veci vybudovala sama a dala prácu nezamestnaným ľuďom,“ hovorí Rakoš o svojom rozhodnutí kandidovať za starostu.
Dnes sa stretáva s politikmi či mimovládnymi organizáciami a dáva prednášky o tom, ako efektívne využívať dotácie nielen pre Rómov, ale všetky sociálne slabšie skupiny v obci.

Nebyť sám
Priestory raslavického kaštieľa pre dôchodcov sú takmer prázdne, väčšina z nich šla na výlet k vode. Aj tak tam panuje dobrá nálada. Kým staršie ročníky sú v altánku na dvore alebo hrajú pexeso, niekoľko mladších dôchodkýň v dielni vyrába košíky. Vyzerajú ako prútené, ale v skutočnosti ide o zrolovaný papier, ktorý spájajú lepidlom.
„Najlepší papier mal Lidl, tento Hornbach sa nedá poriadne zrolovať,“ kričí so smiechom jedna z nich a naoko nahnevane pokrčí papier a odhodí ho preč.