BRATISLAVA. Je obrovská škoda, že Pražská a Bratislavská jar boli zastavené, pretože dnes by bolo Slovensko podstatne ďalej, povedal v pondelok premiér Robert Fico (Smer) po tom, čo položil veniec na hrob čelného predstaviteľa Pražskej jari Alexandra Dubčeka.
Pripomenul si tým vpád vojsk Varšavskej zmluvy na územie vtedajšieho Československa v auguste 1968.
Normalizácia v 70. rokoch počas okupácie Československa si podľa Fica vypýtala veľkú daň, ktorú Slovensko aj Česká republika zaplatili.
Premiér je rád, že v Novembri '89 "sme nastúpili cestu a dnes je Slovensko vnímané ako krajina, ktorá je demokratická, slobodná a bezpečná".
Chodí každý rok
Celkovo sa Slovensko podľa jeho slov dnes považuje za mimoriadne slobodné a nemieni to ohroziť. "Budem robiť všetko preto, na rozdiel od iných krajín, aby tieto elementárne hodnoty, ktoré máme, sloboda a demokracia, boli naďalej rozvíjané. Neexistuje žiadna tendencia, ktorá by mala potláčať to, čo sme za posledné roky dosiahli," vyhlásil Fico.
Pripomeňte si vstup vojsk Varšavskej zmluvy na fotografiách Čítajte Na hrob Alexandra Dubčeka chodí Fico každý rok.
"Mám tradíciu každý rok, keď si pripomíname augustové udalosti z roku 1968, prichádzam sem a na hrob človeka, ktorý v tom čase zohrával veľmi dôležitú úlohu, Alexandra Dubčeka kladiem veniec. Považujem to za najvhodnejší spôsob pripomenutia si toho, čo sa 21. augusta 1968 stalo," vysvetlil.
Je podľa neho obrovská škoda, že Dubček nemal so svojimi kolegami, ktorí videli inú perspektívu vtedajšieho Československa, možnosť pokračovať vo svojich víziách.
Pripomínať mladým
Zahraniční diplomati, politici, ako aj zástupcovia Konfederácie politických väzňov Slovenska si pred budovou Univerzity Komenského v Bratislave pripomenuli 49-výročie vpádu vojsk . Spolu so zástupcami prezidentskej Čestnej stráže tiež položili vence k pamätnej tabuli, ktorá pripomína tri osoby, ktoré zabili okupačné vojská.
Podľa predsedu správnej rady Ústavu pamäti národa Ondreja Krajňáka invázia dokazuje, že komunistický režim je nereformovateľný. Obrodný proces z prvej polovice roku 1968 podľa neho priniesol napríklad väčšiu slobodu prejavu, lepšie vzťahy s cirkvami, súdne rehabilitácie alebo možnosť cestovať do zahraničia.
"Doktríny ako vláda jednej strany alebo priateľstvo so Sovietskym zväzom však ostali," uviedol s tým, že aj spomínané reformy prekážali tvrdému jadru, ktoré predstavoval napríklad Vasiľ Biľak. Osoby okolo neho stáli aj za tzv. pozývacím listom, ktorým ZSSR obhajoval inváziu. Podľa Krajňáka v súčasnej dobe navštevujú pamätníky totalitných režimov aj nacisti a komunisti. "Myslia si, že stačí bojovať proti jednej totalite a druhú môžu vyznávať," uviedol.
Podľa podpredsedu Konfederácie politických väzňov Slovenska Jozefa Baníka je potrebné históriu pripomínať najmä mladým. "Diktatúra proletariátu umožňovala vládnucej triede likvidovať celé triedy a národy," vyhlásil.
Rektor Univerzity Komenského Karol Mičieta zdôraznil, že úlohou akademickej obce je v tejto oblasti pravdivo skúmať, pripomínať a interpretovať našu históriu. "Tieto udalosti musíme vysvetľovať, aby aj mladí pochopili ich význam," povedal.
Najväčšia ozbrojená akcia od vojny
V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy, okrem Rumunska, do Československej socialistickej republiky. Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a Nemeckej demokratickej republiky sa neskôr stiahli, no ZSSR rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR. Sovietske vojská sa nakoniec stiahli až v roku 1991.
Táto vojenská invázia bola najväčšou ozbrojenou akciou v Európe od konca druhej svetovej vojny.
Nádeje vkladané do vtedajšieho obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane a spoločnosti vedené prvým tajomníkom ÚV KSČ Alexandrom Dubčekom okupácia zmarila a nastúpila takzvaná politika normalizácie.
Za prvého, neskôr generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa bol na jar roku 1969 zvolený Gustáv Husák, ktorý sa v roku 1975 stal aj prezidentom. Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. Československá vláda zaznamenala od 21. augusta do 3. septembra 1968 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa líšili.
Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov. Podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií bola výška priamych škôd 1,4 miliardy korún. Neskôr boli škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie. V súvislosti s pozvaním vojsk Varšavskej zmluvy do krajiny sa pred súdom ocitli viacerí predstavitelia komunistického režimu, nikto však nebol potrestaný.
