BRATISLAVA. Spánombohom idem od vás, neublížil som žiadnemu z vás. Jednotlivé slová v úryvku piesne vyslovoval pomaly a snažil sa navodiť pocit, že je dojatý a je mu do plaču.
Zamával do kamery divákom a odišiel z televízneho štúdia Slovenskej televízie.
Pätnásťsekundová rozlúčka trojnásobného premiéra za HZDS Vladimíra Mečiara po tom, ako v roku 1998 síce získal najviac hlasov vo voľbách, ale nedokázal zostaviť vládu, bola jeho najznámejším odchodom "za medveďmi".
Tento termín ako synonymum dočasného úteku do ústrania pred verejnosťou a obvykle aj vlastnými kolegami po politickej porážke preslávil práve Mečiar. K medveďom odchádzal počas svojej vyše 20-ročnej politickej kariéry pravidelne. Medzi slovenskými politikmi však nebol jediným.
Do ústrania sa v problémoch viackrát stiahli aj súčasný premiér Robert Fico zo Smeru či dvaja poslední šéfovia SNS Ján Slota a Andrej Danko.
Danko by sa takmer po týždni v ústraní mal objaviť vo štvrtok na zasadaní predsedníctva SNS.
Mečiar už nemôže všetko a jeho skutky sa naozaj stali Čítajte Za medveďmi odišiel, keď fiaskom skončil jeho pokus posilniť pozíciu strany tým, že vypovedal koaličnú zmluvu. Pre škandál s eurofondmi musel napokon odvolať ministra školstva Petra Plavčana z SNS.
Rozplakal sa pred Havlom
Tradíciu odchodov do ústrania započal Mečiar krátko po Nežnej revolúcii. Keď sa mu na jeseň 1990 ako premiérovi nedarilo odvolať ministra vnútra Antona Andráša z KDH zbalil sa a odišiel.
„Vošiel som k premiérovi, ktorý mal na stole otvorený kufor a hádzal doň knihy, spisy, osobné veci. Červený v tvári, rozpálený od zlosti lietal po kancelárii," opísal v roku 2010 pre Pravdu Mečiarov prvý odchod za medveďmi koncom októbra 1990 vtedajší vicepremiér Vladimír Ondruš.
