BRATISLAVA. Pätica slovenských europoslancov združených vo frakcii Európskej ľudovej strany (EPP) vyzýva poslancov Národnej rady, aby nepodporili novelu zákona o Ústave pamäti národa (ÚPN).
„Sme znepokojení návrhom zákona, ktorý fakticky paralyzuje činnosť Ústavu pamäti národa a vezme jeho pracovníkom slobodu konať podľa príslušných zákonov a podľa svojho najlepšieho odborného svedomia,“ uvádza sa v stanovisku europoslancov.
Komunistická minulosť
Europoslanci pripomínajú, že ÚPN bol zriadený na vyrovnanie sa s dedičstvom dvoch totalitných režimov, ktoré Slovensko v minulom storočí zažilo.

„V rokoch 1939 až 1945 a 1948 až 1989 spôsobili štátne orgány pôsobiace na území Slovenska smrť a utrpenie stovkám tisícom ľudí. Práve na ich počesť a pamiatku má ÚPN svojou bádateľskou a vzdelávacou činnosťou pôsobiť, aby sa hrôzy minulosti už nikdy neopakovali,“ uvádzajú europoslanci.
Pod stanoviskom sú okrem Ivana Štefanca (KDH) podpísaní aj Pál Csáky (SMK), Eduard Kukan (nezaradený), Miroslav Mikolášik (KDH) a Anna Záborská (KDH).
Nezávislosť úradu
Na to, aby mohla inštitúcia svoje poslanie vykonávať nezávisle a efektívne, je podľa európskych ľudovcov potrebné, aby jeho vedenie nepodliehalo politickým tlakom a pracovalo rovnako bez ohľadu na to, aká politická strana či koalícia je práve pri moci.
Europoslanci preto vyzývajú kolegov z Národnej rady, aby pri hlasovaní o návrhu novely zákona mysleli na potrebu zachovania nezávislosti Ústavu pamäti národa a ľudí, ktorí položili svoje životy a trpeli v obdobiach neslobody.
„Veríme, že pri hlasovaní o zmenách v štruktúre vedenia Ústavu pamäti národa si preto všetci spomenú na ich pamiatku a odkaz a navrhovanú novelu zákona nepodporia,“ odkazujú europoslanci.
Novela zákona
Koaliční poslanci Edita Pfundtner (Most-Híd), Jaroslav Paška (SNS), Mária Janíková (Smer) Ľubomír Želiezka (Smer) a Martina Šimkovičová (nezaradená) predložili na júnovej schôdzi Národnej rady návrh novely zákona o Ústave pamäti národa.

Návrh novely upravuje podrobnosti o vzniku a činnosti organizačných zložiek, o ich postavení a vzťahy medzi nimi, ktoré upravuje organizačný poriadok.
Výkon funkcie doterajšieho predsedu Správnej rady ÚPN Ondreja Krajňáka by sa schválením novely skončil k 15. októbru 2017.
Navrhovaným znením zákona sa štatutárnym orgánom stáva správna rada ústavu ako kolektívny orgán. To znamená, že ním už nebude len samotný predseda správnej rady.