Pre seriál Islamský štát ste robili rozsiahly rešerš, ktorý trval rok a pol. Aké boli vaše hlavné zdroje informácií o živote britských regrútov v Sýrii?
Mnohé z našich zdrojov boli verejne dostupné. Napríklad stovky videí Islamského štátu na internete, posty na sociálnych sieťach, najmä na facebooku, ktoré boli neskôr stiahnuté, blogy – najmä ženy, ktoré žili v Rakke, veľa blogovali a veľmi detailne opisovali tamojší život. Často sa snažili presvedčiť iných, aby sa k nim pridali, ale keď ste čítali medzi riadkami, mohli ste sa veľa dozvedieť o tom, ako žili. Vychádzali sme tiež zo súdnych spisov z procesov s ľuďmi, ktorí sa zo Sýrie vrátili. Veľmi nám pomohli aj prepisy ich telefonických hovorov s priateľmi v domovskej krajine, ktoré predložila prokuratúra. Okrem toho sme, samozrejme, robili aj rozhovory s ľuďmi, ktorí sa zo Sýrie vrátili, ale z bezpečnostných dôvodov o tom nemôžem viac povedať.
Čo bolo pre vás najzásadnejšie zistenie?
To, že ľudia, ktorí sa rozhodli ísť do Sýrie, mali dosť povrchné znalosti o islame. Na toto náboženstvo zväčša prestúpili len krátko pred svojím odchodom – väčšinou boli kresťania alebo bez vyznania. Boli tam aj ľudia, ktorí sa narodili ako moslimovia, ale roky svoju vieru nepraktizovali a vrátili sa k nej len v poslednom roku alebo dvoch. Náhle začali byť veľmi zbožní. Z nášho výskumu to vyzerá tak, že čím hlbšie znalosti človek o islame má, čím viac rokov sa venuje svojej viere, tým menej pravdepodobné je, že sa rozhodne odísť bojovať do Sýrie.
Hovorili ste aj s expertmi – bol ich pohľad iný, než to, čo ste zistili z iných zdrojov?
