BRATISLAVA. Na Slovensku sa v tomto období začína jesenná etapa migrácie vtákov, ktoré postupne opúšťajú svoje hniezdiská a vydávajú sa na dlhú cestu na juh.
Ako informovala organizácia Ochrana dravcov na Slovensku, prvé odlietajú tie druhy, ktoré smerujú najďalej.
Odlietajú prvé vtáky
Úplne prvým migrantom je muchárik bielokrký, ktorého odlet do južnej Afriky sa začína už v prvej dekáde júla. Hneď za ním odlietajú trsteniariky, po nich migrujú napríklad bociany biele či dážďovníky.
Vtáky zo Slovenska využívajú štyri základné migračné trasy - cez Balkán, Apeninský polostrov, cez Pyrenejský polostrov a dva druhy, muchárik malý a červenák karmínový, migrujú do Indie.
„Najdlhšiu vzdialenosť prekonáva na svojej ceste skupina subsaharských migrantov – dážďovníkov, lastovičiek, bocianov, ale aj dravcov, napríklad orol krikľavý a sokol lastovičiar. Jesenná migrácia trvá dlhšie ako jarná, lebo vtáky sa už nemusia ponáhľať na hniezdiská, nie sú poháňané hormónmi,“ vysvetlil Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.
Risk pre mladé jedince
Migrácia je podľa neho najriskantnejšia pre mladé, tento rok vyliahnuté vtáky, ktorých počas cesty zahynie najviac. Na migrujúce vtáctvo striehnu rozličné nástrahy.
„Ide o prirodzené faktory ako nepriazeň počasia, vyčerpanosť, nedostatok potravy, predátori, choroby, ako aj bariéry v podobe drôtov a turbín, ale tiež barbarské usmrcovanie pre obchod či zábavu v krajinách ako Sýria, Libanon, Cyprus, Egypt,“ doplnil Slobodník.
Dodal, že na cestu sa vtáky pripravujú. Mení sa im operenie a tvoria si tukové zásoby. Veľa druhov sa podľa neho presúva v skupinách.
„Na oblohe či na poliach môžu ľudia vidieť kŕdle bocianov, škorcov, lastovičiek, belorítok aj včelárikov, popri väčších vodných tokoch už migrujú rybáre či čoríky,“ uviedol.
Úspešnosť migrácie
Na úspešnosť migrácie podľa Slobodníka do veľkej miery vplývajú ľudia. Rozhodujúcim faktorom je totiž dostupnosť potravy, a teda prítomnosť plôch ponúkajúcich rôzne druhy živočíchov a rastlín, ktorými sa vtáky živia.
„Je dôležité, aby sa polia hneď po žatve nezaorali a aby tak v septembri a októbri poskytli vtákom dostatok potravy. Obľúbená je slnečnica či strniská po obilninách, lucerna a ďatelina,“ zdôraznil.
Rovnako dôležitá je krajina bez bariér. Napríklad v rámci projektu LIFE Energia inštalujú energetické spoločnosti v oblasti najvýznamnejších migračných trás na východe a západe Slovenska prvky, vďaka ktorým si vtáctvo elektrické vedenia všimne a nadletí ich bez úrazu.
Prvé vtáky ako cíbiky a škovránky sa na Slovensko vrátia už koncom februára, tie posledné ako kolibkárik, červenák, sokol červenonohý prilietajú začiatkom júna.
Zaujímavosti
Ochrana dravcov na Slovensku priniesla aj niekoľko zaujímavostí z vtáčej migrácie. Jej rekordérom je brehár hrdzavý, ktorý prekonal 11-tisíc km za osem dní bez prestávky z Aljašky na Nový Zéland.
Močiarnica mekotavá preletela 6 800 km zo Švédska do strednej Afriky za tri dni, teda jej priemerná rýchlosť letu bola 95 km/hod.
Rybár dlhochvostý, ktorý hniezdi v Arktíde a zimuje v Antarktíde, vzdušnou čiarou prekoná 40-tisíc kilometrov.
Pri použití geolokátorov sa ale zistilo, že nalietal 90-tisíc kilometrov. Za svoj život tak môže nalietať 2,5 milióna km, čo je asi toľko ako trikrát na Mesiac a späť.
