BRATISLAVA. Začnite s vysťahovaním! Legendárne heslo podplukovníka Jána Goliana z večera 29. augusta 1944 bolo pre viaceré vojenské posádky na Slovensku impulzom, aby sa postavili na odpor prichádzajúcim nemeckým okupačným jednotkám. Vypuklo Slovenské národné povstanie.
Skupina protifašisticky zmýšľajúcich dôstojníkov slovenskej armády pripravila v roku 1944 plán ozbrojeného vystúpenia, ktoré bolo nepriamo namierené proti autoritatívnej vláde na čele s Jozefom Tisom a malo dostať krajinu na stranu víťazných mocností druhej svetovej vojny. Povstanie sa pripravovalo v súčinnosti s ilegálnou Slovenskou národnou radou a československou exilovou vládou v Londýne. Začalo sa v menej priaznivom variante - ako reakcia na príchod vojsk wehrmachtu.
Hybnou silou ozbrojeného odporu bola armáda, hoci komunistická propaganda po roku 1948 stavala do popredia najmä partizánov. Okrem mužov v uniformách malo SNP aj hrdinov v oblekoch, ako bol napríklad vtedajší guvernér Slovenskej národnej banky Imrich Karvaš, ktorý naplánoval a zrealizoval materiálne a finančné zabezpečenie Povstania.
Povstalci ovládli na začiatku územie s rozlohou 20-tisíc km2, ich centrom bola Banská Bystrica. Hlavným veliteľom povstaleckých vojsk bol Ján Golian, od 7. októbra generál Rudolf Viest. SNP dostalo podporu aj spoza hraníc - zo Sovietskeho zväzu prišla materiálna pomoc aj vojaci 2. česko-slovenskej paradesantnej brigády či 1. česko-slovenský samostatný stíhací letecký pluk.
Povstalci odolávali dva mesiace. Po ústupe do hôr časť jednotiek pokračovala v partizánskom spôsobe boja až do oslobodenia.
Fotografie pochádzajú zo zdrojov Vojenského historického ústavu - Vojenského historického archívu v Bratislave a z TASR
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
