Keby človek nezabúdal, bolo by to zázračné a fantastické. Mali by sme pamäť ako počítač, nemuseli by sme si nosiť papieriky s poznámkami, hanbiť sa v situáciách, keď sa nám prihovorí dávny známy a my si nepamätáme jeho meno alebo ho vôbec nevieme zaradiť.
Ľahko by sme si zapamätali celé knihy a problémy so vzdelávaním by už neboli problémami. Buďme však radi, že zabúdame.
Dôležité je to najmä pri bolestivých a nepríjemných zážitkoch, ktoré naozaj chceme čo najskôr vymazať z pamäti, aby sme sa mohli sústrediť na niečo nové, oveľa príjemnejšie a aktuálnejšie. Je to dôležité aj preto, aby sa nám zbytočne neplietli veci a javy, ktoré pre nás už dávno stratili význam.
Pamäť má tri hlavné komponenty. Kódovanie, čo je vlastne jej úvodnou fázou, bežne označovanou ako zapamätávanie. Jej konečnou fázou je vybavenie. Medzi týmito dvoma komponentmi, ktoré sú od seba vzdialené na určité časové odstupy, sa nachádza tretia zložka – retencia – podržanie. Myslíme ňou podržanie informácie.
V dôsledku pôsobenia niektorých faktorov však retencia nie je dokonalá. Tento proces sa označuje ako zabúdanie.
Zabúdanie považujeme za súčasť pamäti. Neschopnosť si práve teraz na niečo spomenúť – hoci vieme, že to vieme –, to je len momentálna indispozícia.
Sú tri hlavné teórie zabúdania.
Teória rozpadu stopy
V psychológii sa už dlho používa pojem pamäťovej stopy. Zjednodušene povedané, predstavuje skúsenosť, ktorú si vieme v mozgu vybaviť. Postupne však zoslabujú, rozpadajú sa alebo až vymiznú. Aby k tomu nedochádzalo, musí sa nový učebný materiál opakovať, respektíve precvičovať.
Súčasná psychológia uplatňuje túto teóriu rozpadu stopy najmä pri zabúdaní v krátkodobej pamäti.
Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.
Experimentálne sa potvrdzovala takto: človek si zapamätal sedemmiestne číslo a po rôzne dlhých intervaloch dostával elektrický šok. Zistilo sa, že čím neskôr po zapamätaní sa šok aplikuje, tým je pamäťová stopa silnejšia. Kým šok ihneď po zapamätaní stopu zotrie, po 24 hodinách jej už veľmi neublíži.
Usudzuje sa teda, že pamäťová stopa potrebuje na svoje upevnenie, na svoju stabilitu isté obdobie „konsolidácie“, v ktorom sa v mozgu odohrávajú zložité biochemické procesy. Je napríklad známe, že po autohavárii si človek v dôsledku šoku nepamätá udalosti pred haváriou.
Teória interferencie
O zabúdaní hovoríme vtedy, keď určitá informácia môže byť ešte v pamäti, ale nie sme schopní vybaviť si ju. Príčinou zabúdania môže byť rivalizácia „čerstvo ukladaných“ a „starých“ informácií. Tento jav sa pokúša vysvetliť teória interferencie.
