Ema má mamu a mama má Emu, lastovičky a vlnovky budú sprevádzať prvákov na hodinách slovenského jazyka aj tento školský rok. Takto to od nich chcú súčasné šlabikáre.
Ibaže prváci by sa slovenský jazyk mohli učiť aj podľa úplne inej metodiky, pri ktorej by deti nedostávali domáce úlohy, učiteľky by ich neznámkovali, takmer všetko by sa naučili v škole a rodičia by s nimi popoludní nemuseli drilovať spomenuté lastovičky.
Dvestodesať žiakov zo šiestich štátnych a cirkevných škôl si už odskúšalo učiť sa podľa experimentálneho jazykového šlabikára. Chodili do školy s radosťou. Nasledovníkov mať však nebudú.

Alternatívny jazykový šlabikár autoriek Svetlany Kapalkovej z Ústavu psychologických a logopedických štúdií, Katedry logopédie Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského a Lýdie Vencelovej z občianskeho združenia Bakomi, nedostal od ministerstva školstva zelenú.
A to i napriek tomu, že jazykový šlabikár s jeho overenou metodikou výučby slovenského jazyka v prvej triede by dokázal významne ovplyvniť chabé výsledky slovenských žiakov v čítaní s porozumením a tvorivom písaní, v ktorých pri medzinárodných meraniach výrazne zaostávame.
Ministerstvo školstva však neschválilo výsledky experimentálneho overovania výučby slovenčiny u prvákov a nezaradilo ho tak do zoznamu schválených učebníc.
Jedným z dôvodov má byť fakt, že učivo je vraj nad rámec toho, čo by mal prvák vedieť podľa aktuálne platného vzdelávacieho programu.
Pritom paradoxne štátny vzdelávací program má byť otvorený dokument, ktorý je schopný reagovať na nové výskumné zistenia.
Chceli vychovať dobrého čitateľa
Projekt Porozumenie čítaného textu finančne podporila Agentúra na podporu vedy a vývoja a tím vedeckých pracovníčok ho začal po dlhej odbornej príprave overovať v školskom roku 2013/2014 na šiestich štátnych a cirkevných školách.
Zodpovedná riešiteľka projektu, školská logopedička, vysokoškolská učiteľka a autorka viacerých vedeckých štúdií, popularizačných článkov, odborných kníh pre deti Svetlana Kapalková hovorí, že chceli situáciu, keď deti nerozumejú prečítanému textu, zmeniť.
„V súčasných šlabikároch absentuje súvislé rozvíjanie vyjadrovania detí, deti sa v nich neučia porozumieť čítanému textu,“ vysvetľuje zámer experimentálnej verzie šlabikára.
Prváci sa podľa novej metodiky k písaniu písmen dostávali inou cestou ako pri tradičných metódach. V jazykovom šlabikári najskôr spoznávali zvukovú štruktúru slov, až potom písmená.
Pri tejto metodike sa v triedach deti učili písať českým alternatívnym typom písma Comenia Script, v druhom ročníku zvládli aj písané písmo s klasickými tvarmi.