V dnešný deň pred 73 rokmi odvážni muži a statočné ženy povstali proti okupantom aj proti domácemu bábkovému režimu. Režimu, ktorý nacistickej a fašistickej ideológii verne slúžil. Hrdinovia Slovenského národného povstania pochopili, že už nie je možné viac ustupovať pred zlom. Že nestačí prežívať so sklonenou hlavou a dúfať, že zločinná Hitlerova Tretia ríša pominie sama, alebo ju iní porazia za nás na vojnových frontoch v cudzine.
Desiatky tisíc občanov vstúpili do Slovenského národného povstania proti vojenskej presile. Nevzdali sa, ani keď oni sami a ich rodiny čelili krutosti nepriateľa. Vytrvali, hoci nádej na vojenské víťazstvo každý deň slabla a útrapy bojovníkov každým dňom rástli. Jedno z najväčších protifašistických povstaní v Európe počas druhej svetovej vojny nepriateľ napokon dokázal vojensky potlačiť. Ale už nedokázal vziať našej krajine sebaúctu. Sebaúctu, ktorú pre všetkých obyvateľov Slovenska účastníci Povstania vybojovali.
Vďaka hrdinom Povstania si porážku fašizmu a nacizmu každý rok pripomíname so vztýčenou hlavou. Vďaka nim sme ako krajina nestáli na strane zla, či zahanbene bokom, keď na frontoch druhej svetovej vojny zomierali milióny ľudí v neľútostnom zápase, aby mal náš kontinent civilizovanú budúcnosť. Vďaka ich odvahe môže moderná Slovenská republika stavať na občianskych a demokratických základoch.
Mám tú obrovskú česť ako prezident Slovenskej republiky spolu s vami uctiť si bojovníkov Slovenského národného povstania — osláviť hrdinov, pripomenúť si padlých. Rovnako sa chcem poďakovať predstaviteľom krajín, ktorých rodáci v Povstaní bojovali po boku našich starých otcov a mám. Ďakujeme Rusom, Čechom, Ukrajincom, Bielorusom, Rumunom, Francúzom, Bulharom, Poliakom, Maďarom a ďalším, ktorí nás v tom nenechali samých.
Mám tú obrovskú česť ako prezident Slovenskej republiky osobne vzdať hold priamym účastníkom Slovenského národného povstania, ktorí poctili svojou prítomnosťou dnešné slávnostné podujatie. Ďakujem vám. Za vašu odvahu. Za to, že ste prekonali strach, utrpenie a postavili sa režimu zla. Je pre mňa nesmiernou cťou pripomínať si 73. výročie vypuknutia Slovenského národného povstania spolu s vami.
Vážené dámy, vážení páni,
myslím si, že našou povinnosťou je urobiť viac, ako si jeden deň v roku pripomenúť odvahu predkov a položiť kvety k pamätníkom padlých. V čase, keď sa po našej krajine bezočivo rozťahujú pohrobkovia nacistickej a fašistickej ideológie, nestačí spomínať a rečniť.
Keď vyhral v Banskobystrickom kraji voľby fašista a obsadil budovu neďaleko odtiaľto, bol to pre väčšinu ľudí na Slovensku šok. Keď jeho strana uspela v parlamentných voľbách, bol to zrejme pre väčšinu ľudí ešte väčší šok. Ako demokratická spoločnosť sa snažíme s touto situáciou vyrovnať. Vedieme často bolestivý dialóg o tom, ako na fašistov reagovať. O tom, aká zvrátenosť, aká nenávisť k ľuďom s iným náboženstvom, s inou farbou pleti, sa skrýva za ich silenými úsmevmi a zelenými tričkami. Diskutujeme o príčinách ich popularity. O tom, ako ich priaznivcom ukázať právu tvár strany, ktorej vodca považuje začiatok Slovenského národného povstania za najčiernejší deň našej histórie.
Po štyroch rokoch ich prítomnosti v samosprávnej politike a po roku v parlamentnej politike však už o mnohých veciach diskutovať nemusíme. Napríklad o tom, že ich jediným príspevkom do verejnej diskusie na Slovensku bolo a je šírenie nenávisti. A tu v Banskej Bystrici azda najviac ukázali, že veci verejné spravovať nevedia. Ale zato ako ozajstní slabosi dokážu zneužívať moc, aby zastrašovali učiteľov na školách či šikanovali hercov malého ochotníckeho divadla.
O tri mesiace budeme rozhodovať o tom, kto bude najbližšie štyri roky spravovať osem samosprávnych krajov. Voľbám do vyšších územných celkov ľudia neprikladajú veľký význam, patria medzi tie s nízkou volebnou účasťou. Ale tie tohtoročné by sa mohli stať voľbami, v ktorých sa postavíme proti ideológii zla. Voľbami, v ktorých vyženieme fašistu z úradu tu v Banskej Bystrici, odmietneme jeho kandidáta v Nitrianskom a ďalších krajoch.
Rozumiem, že stav politiky mnohých voličov znechucuje. Ale to je slabý dôvod, aby sme našu krajinu kúsok po kúsku, kraj za krajom, pasívne odovzdávali fašistom. Dnes sa predsa nemusíme nepriateľovi postaviť so zbraňou v ruke, ani čeliť vojenskej presile. Nemusíme prekonať strach o život, obavy o rodinu. Nemusíme byť hrdinovia. Stačí, keď budeme skutoční občania, keď pôjdeme v novembri voliť a vyberieme si nefašistického kandidáta. Demokratickými voľbami môžeme začať meniť príbeh našej krajiny — a postupne, krok za krokom opäť vyhnať fašistov z verejného života. Je nás viac a dokážeme ich poraziť.
Môžeme pritom čerpať zo sebavedomia, odvahy a hodnôt Slovenského národného povstania. Odhodlania ľudí, ktorí sa zlu dokázali vzoprieť za neporovnateľne ťažších podmienok.
