Kto má možnosť a kúsok voľného miesta či záhradu, skúša pestovať vlastné ovocie. Ovocinár Marián Komžík vie o ovocí takmer všetko a jeho rady ako ho pestovať, ako si naplánovať ovocnú záhradu či o používaní chémie pri ochrane stromčekov, môžu byť pre vás veľmi inšpiratívne.
Ing. Marián Komžík (1975)
Vyštudoval záhradníctvo ma Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. Následne sa zamestnal vo firme Fructop Ostratice, ktorá bola v tej dobe najväčším a najvýznamnejším ovocinárskym podnikom na Slovensku.
Po šiestich rokoch sa osamostatnil a spolu so spoločníkom založil spoločnosť Kohaplant, ktorej je dodnes už 12 rokov konateľom.
Intenzívne sa venuje popularizácii ovocinárstva a to prostredníctvom stoviek odborných a populárnych článkov v záhradníckych časopisoch u nás i v susednej Českej republike.
Pri propagácii ovocinárstva spolupracuje tiež so Slovenskou televíziou a Rádiom Regina. Je zakladateľom a dlhoročným organizátorom ovocinárskeho seminára Papranno. Je ženatý, má dve deti.
Začnem úplne laicky: čo je to ovocie? Ako sa líši od zeleniny?
Ovocie dozrieva na stromoch a kríkoch, pričom zelenina sú zväčša byliny, jednoročné či viacročné - ako rebarbora, chren či špargľa.
Dôležitou vlastnosťou ovocia je sladkosť, väčšina ovocia je sladká. Na druhej strane aj melón je sladký, ale pritom je to zelenina.
Ovocie delíme do piatich základných kategórií – jadroviny, sem patria jablká, hrušky či dule, potom kôstkoviny – slivky, marhule či čerešne, drobné ovocie ako ríbezle, egreše, jahody, maliny, černice. Potom máme skupinu škrupinového ovocia – orechy, gaštany, mandle a lieskové orechy a napokon veľmi populárnu skupinu menej pestovaných ovocných druhov ako moruše, oskoruše, mišpule, čučoriedky, brusnice či aktinídiu, známu aj ako kivi.
Hlavné druhy ovocia sú v obchodoch dostupné takmer celoročne, prečo teda pestovať vlastné? Nie je lepšie zasadiť v záhrade okrasné kríky a stromy, s ktorými je menej práce?
Dnes, keď deťom prinesiete zo záhrady broskyňu, ani ju nechcú, nie je im vzácna. Vytratila sa sezónnosť, kedysi bolo dozrievanie ovocia udalosťou, všetci sme sa tešili, pretože konkrétne ovocie bolo len vtedy, keď v záhradách dozrelo, inokedy nie.
Prejedli sme sa ho a rok bol s ním pokoj. To je aj odpoveď na otázku, prečo pestovať vlastné ovocie. Broskyňa, ktorá bola obratá niekde v Čile, odtrhnutá napoly zrelá, cestujúca dva týždne loďou a potom ešte čakajúca v chladiarenskych skladoch, kým ju vyexpedujú do predajní, akú môže mať chuť?
Je tvrdá, nedozretá, s chuťou broskyne nemá nič spoločné. Keď si odtrhnete vlastnú broskyňu zo stromu, vonia, už na dotyk cítite, že má inú konzistenciu a keď do nej zahryznete, až po lakťoch vám bude stekať hustá sladká šťava. To je iný zážitok.
Keď niekto zvažuje pestovať okrasné stromčeky, bude pod nimi rovnako kosiť trávnik ako pod ovocnými. Nehovoriac o zdravotnom hľadisku.
To čo kúpite v obchode, je striekané a konzervované, ak si pestujete doma, sami si určíte, koľko postreku a či vôbec nejaký použijete, je to úplne iná ekologická báza. To sa dnes cení, pretože chémie máme okolo seba veľmi veľa.
Na jeseň dozrievajú najobľúbenejšie druhy ovocia. (zdroj: Fotolia)Čo sa najviac pestuje v našich záhradách? O aký ovocné druhy je najväčší záujem?
Jednoznačne sú to jablone, ktoré majú u nás najväčšie zastúpenie či už vo veľkovýrobe alebo v záhradách.
Ľudia radi skúšajú aj rôzne exotické druhy, citrusy, figovníky, pred časom bola veľká móda pestovania kivi, teraz vraj mnohí skúšajú pestovať figy.
Figovníky sa u nás pestujú už niekoľko desaťročí, najmä na juhu, tam je to bežná vec. So zmenou klímy a rozšírením odrodového sortimentu už môžete pestovať figy aj na strednom Slovensku.
Musíte však poznať aspoň základné pravidlá ich pestovania, aby ste dosiahli želaný efekt a mali nejakú úrodu.
Bežne sa už predávajú aj olivovníky a granátovníky, oliva síce príliš nezarodí, pretože dozrieva veľmi neskoro, až v novembri, je to skôr okrasný stromček. Ale aktinídie, granátovníky, hurmikaky (ebenovníky) sú už celkom bežné rodiace stromy.
Dá sa hovoriť o trendoch v ovocinárstve?
Trendy sa posúvajú a súvisí to aj s celoročnou dostupnosťou ovocia. Ľudia dnes skôr inklinujú k tomu, aby s pestovaním mali čo najmenej práce, aby vedeli ovocie dopestovať aj na malej ploche a aby ho nemuseli striekať chémiou.
Skúsenejší záhradkári veľmi pozorne sledujú nové odrody a radi ich skúšajú. Dnes je situácia taká, že z každého ovocia je k dispozícii desať-dvadsať odrôd a každý si môže vybrať podľa toho, aké má podmienky na pestovanie, požiadavky a skúsenosti. Trendom je, že každý chce čoraz väčšie, sladšie a odolnejšie ovocie.
Slivka a jej odrody. (zdroj: Fotolia)Ak by som si chcel vysadiť ovocné stromy a kríky, ako by som mal postupovať? Čo by som mal zvážiť?
Najmä to, čo vlastne chcem pestovať a koľko tomu môžem venovať času. Ak je niekto celý deň v práci, večer už nemá čas venovať sa stromom. Tak sa stane, že nedokáže napríklad na jar vystihnúť obdobie nástupu škodcov či chorôb a poznačí mu to úrodu.
Takže treba si vybrať druhy a odrody, ktorú sú menej náročné a na ktorých aj pri minime času dokážem vypestovať relatívne dobrú úrodu.
Tiež si treba uvedomiť, koľko mám miesta. Keď mám malú záhradu, na tri-štyri stromčeky, treba zvážiť aké. Ak chcem dať jednu slivku, musím vedieť, že by to mala byť samoopelivá odroda, pretože inak nebude žiadna úroda.
Ak mám fakt minimum miesta, nad stromčekmi ani neuvažujem, skôr nad ovocnými kríkmi či stĺpovitými odrodami, úroda je v tom prípade takmer okamžite a bez postrekov.
Ak mám väčšiu záhradu, môžem si ovocné stromčeky rozvrhnúť aj podľa sezóny, kedy rodia ovocie?
Sú tu dva prístupy: ak chcem úrodu zužitkovať vo forme čerstvého ovocia na jedenie, koláče či kompóty, vtedy nasadím nie jednu odrodu sliviek či jabĺk, ale napríklad tri, od superskorých až po neskoré, aby dozrievali postupne. Zber je jednoduchší a zberovú sezónu mám rozvrstvenú do niekoľkých mesiacov.
Druhý prístup je, ak plánujem ovocie spracovať naraz, napríklad do slivovice či jabĺčkovice. Vtedy nasadím jednu odrodu, aby mi všetky stromy dozreli v jednom termíne a sud na kvasenie som naplnil naraz. Ani tu však nezabúdame na potrebu opeľovačov.
Rovnako je to aj s ríbezľovým vínom, nasadím jednu odrodu červených a jednu čiernych ríbezlí, aby dozrievali naraz a naraz som ich aj obral.
Ktoré ovocie mi poskytne úrodu takmer hneď po výsadbe?
Sú to druhy drobného ovocia, ktoré vstupujú do plodnosti okamžite, jahody napríklad už keď ich kupujete, majú kvety. Rovnako aj remontantné maliny rodia hneď.
Ovocné stromy, rastúce na slaborastúcich podpníkoch, vstupujú do plodnosti už v druhom či treťom roku. Plody na silnorastúcich podpníkoch prichádzajú do plodnosti až po piatich-šiestich rokoch.
Energia takéhoto stromu ide do rastu, koreňového systému, pňa aj konárov, najprv musí trocha geneticky zostarnúť, kým začne rodiť. Ak chcem mať pekné veľké stromy, volím silnorastúce podpníky, ak rýchlu úrodu, budem mať malé stromčeky.
Dnes si však môžete kúpiť aj veľký ovocný strom v kontajneri za niekoľko sto eur, zasadíte ho a úrodu vám prinesie už na ďalší rok.
Aj deti sa môžu v záhrade naučiť, ako funguje príroda a že nič nie je zadarmo. (zdroj: Fotolia)Ktoré chyby záhradkári najčastejšie robia?
Častou chybou je, že do určitej oblasti vyberú odrody, ktoré sa tam nehodia.
Potom je to ekologické hľadisko, kúpia si odrody náročné na ochranu, ale pritom nemajú čas venovať sa postrekom. Bežné odrody jabloní potrebujú aj desať postrekov, ktoré treba robiť v správnom čase, bez nich nemá význam čakať nejakú peknú úrodu.
