BRATISLAVA. Bolo to obdobie krátko po Nežnej revolúcii, keď nebolo jasné, čo bude s Československou federáciou, či v akom vzťahu ostanú oba národy. Naprávanie chýb predošlého režimu viedlo okrem iného k tomu, že obe republiky mali dostať vlastné ústavy. Zákon o československej federácii s nimi síce rátal už dávno, no k jeho naplneniu pre normalizáciu nedošlo.
Práve za týchto okolností začala vznikať slovenská ústava, od ktorej prijatia prešlo v týchto dňoch 25 rokov.
„Boli to hodiny a hodiny pre mňa veľmi zaujímavo stráveného času. Komisia sa schádzala od februára 1990 do mája ďalšieho roku každý týždeň, niekedy obtýždeň,“ spomína Anton Hrnko, súčasný poslanec SNS a jeden z členov komisie vytvorenej niekdajšou Slovenskou národnou radou. Neskôr dostala prívlastok Plankova komisia, keďže ju viedol vtedajší šéf Najvyššieho súdu Karol Plank.
V 42-člennej skupine sa našli ústavní právnici, bežní právnici, historici, ale aj politickí nominanti, ktorých úlohou bolo spísať text vystihujúci podstatu štátu. Akého, pritom v tej chvíli sami presne nevedeli.
„Boli tam ľudia ako ja, ktorí už viac-menej na federáciu kapitulovali a boli tam aj jasní zástancovia federácie, ktorí boli na druhej strane, tvrdí národovec. No a skupinou boli aj federalisti, ktorí chceli zachovať federáciu aj za cenu, že Slovensko by stratilo pozíciu, ktorú malo od šesťdesiateho ôsmeho roku,“ pokračuje Hrnko.
