BRATISLAVA. Minimálna mzda, právo na nosenie zbraní či úpravy, ktoré majú pomôcť udržať Slovensko v jadre Európskej únie. Zmeny v ústave začali politici spomínať len od minulého týždňa.
Už dlhšie sa hovorí aj o takej úprave základného zákona štátu, ktorá by zrušila imunitu poslancov na výroky v parlamente či ktorá by zmenila spôsob, akým sa vyberajú sudcovia Ústavného súdu.

Slovensko pritom už doteraz menilo ústavu tempom, ktoré je v zahraničí neobvyklé, upozorňujú odborníci.
Za viacerými zmenami by tak hľadali skôr politiku ako potrebu, ktorú priniesla prax.
„Američania majú ústavu už vyše dvesto rokov a medzitým ju menili 27-krát. My ju máme dvadsaťpäť rokov a menili sme ju sedemnásťkrát. To o niečom hovorí,“ hovorí Jozef Vozár z Ústavu štátu a práva SAV.
Svoje ústavy takmer vôbec nemenia napríklad ani severské krajiny, čo zabezpečuje aj extrémne komplikovaný mechanizmus zmien, pridáva sa Kamil Baránik z Právnickej fakulty UK. „Napríklad v Dánsku sa od prijatia v roku 1953 nemenila ústava vôbec."
Kým iné krajiny sa snažia držať svoje ústavy na úrovni všeobecných a abstraktných predpisov, slovenská ústava sa stáva čoraz konkrétnejšou. Politická agenda jednotlivých strán, ktorá sa do ústavy v posledných rokoch dostáva, pritom nie je šťastná, zhodujú sa odborníci.
„Najmä ochrana manželstva vyzerala ako vyslovené politikum jednej strany, čím myslím KDH,“ mieni Vozár. Pripomína tak situáciu, keď sa opozičné hnutie dva týždne pred prezidentskými voľbami v roku 2014 spojilo s vládnym Smerom a podporilo bezpečnostné previerky sudcov. Smer za to podporil ústavnú ochranu manželstva, čo v reálnom živote neznamenalo žiadnu zmenu.
Tesne pred parlamentnými voľbami menil Smer ústavu aj v o rok neskôr, keď pretláčal protiteroristický balíček.