Ak by ste si v nedeľu 27. augusta zatvorili oči a nachádzali by ste sa na trhovisku v Trenčianskej Teplej, mohlo by sa vám zdať, že počujete rozprávať kňaza.
„Sú tu nejakí veriaci? Mali by sme sa všetci spolu pomodliť,“ vyzve hlas do mikrofónu.
“Kedysi big band tvorilo možno aj dvadsať ľudí, dnes to nahradí jeden syntetizátor.
„
„Však sa modlíme,“ reagujú staršie panie so založenými dlaňami.
„Bože, daj, aby búrka obchádzala túto dedinu. Sú tu dobrí ľudia, ktorí si žiadajú a vyprosujú slnko,“ pokračuje hlas z reproduktorov.
Počasiu sa však neprihovára kňaz, to len Martin Jakubec odháňa hromy a blesky uprostred piesne Za mňa i za teba.
Neprejde ani päť minút a hustý dážď sa zmení na drobnú prehánku, kde-tu vykukne aj slnko. Neprekvapí to len mladého speváka, ale aj takmer stovku divákov. Funguje to, je úžasný, zhodujú sa a usmievajú.
Strávili sme s ním dva koncerty, rozprávali sa s fanúšikmi aj ďalšími interpretmi šlágrov, aby sme pochopili, čo odlišuje najväčšie hviezdy od priemerných, ako ich vnímajú poslucháči, čo s tým má množstvo vtipov o sexe a ako sa dá na jednom syntetizátore zahrať to, na čo bol kedysi potrebný celý orchester.
A aby sme zistili, prečo sa scéna, ktorá bola kedysi celá pod ochrannými krídlami Ivana Krajíčka, rozdelila na dva tábory. Jednému velí Jakubec, ktorý v časoch najväčšej slávy televízneho programu Repete, ktoré vrátilo na výslnie väčšinu evergreenistov, ešte nebol zďaleka plnoletý, druhému vtedajšia hviezda Otto Weiter.

Kvalita je nepodstatná
Je hodinu pred búrkou a ešte veľa času dovtedy, keď budú všetci spievať slová: „Tam na Kalvárii stojí kríž, na ňom visí Ježiš.“
Do Trenčianskej Teplej prichádza biele BMW a parkuje za obecným úradom, keď v rozhlase práve znie pozvánka na nedeľné hudobné popoludnie s populárnou speváckou dvojicou. Bude zábava, jadranská šou, sľubuje ženský hlas.
Z auta vystúpi Martin Jakubec, čierny oblek, biela košeľa, kravata. Priviezol aj kapelu, má ju uloženú v notebooku. Stačí pustiť empétrojku.
Areál trhoviska sa plní rýchlo, veď na konci augusta je to ešte len deviate podujatie v obci. Príde aj Božanka.
Všetko je pripravené, na pódiu čakajú dva mikrofóny v stojanoch. Viac netreba, stačí pustiť empétrojku. Obyvateľov neodradí ani blížiaca sa búrka.
„Volala mi vnučka z Talianska, no musela som ju po chvíli zložiť. Povedala som jej, že nemôžem dlhšie volať, lebo prišiel Jakubec,“ smeje sa staršia pani. Iná zas chváli starostu za výber interpretov, tešia sa všetci.
Desať minút pred šiestou je na štrkovom trhovisku niekoľko desiatok ľudí. Niekto stojí pod strieškami stánkov, iní sa skrývajú pod stromom a starší manželský pár si obliekol pršiplášte. Ako jediní sedia na lavičke.
Keď do areálu vojde Martin Jakubec, všetci spozornejú.
Bez zaváhania kráča ku skupine postarších žien, každej podá ruku a venuje jeden bozk. Rad za radom, musím si ich rozmaznávať, odpovedá na otázku, či je to povinná jazda.
„Martin Jakubec je produkt pre istú kategóriu ľudí, v ktorom sa im aj imidžovo prispôsobujem. Je to istým spôsobom marketing a moja hlava, ktorá pracuje,“ vysvetľuje.
Bozky sú charakteristické aj pre ďalších interpretov šlágrov. O úspechu však rozhoduje viac vecí. Kvalita medzi ne nepatrí.
„Pri tejto hudbe nie je až tak podstatná kvalita, vždy sa bude robiť na kvantitu. Čím viac toho vyprodukujete, tým častejšie poslucháči vidia, že máme nový hit a majú o to záujem. Neustále potrebujeme robiť nové pesničky, preto som za desať rokov nahral 33 albumov,“ priznáva pred koncertom Martin Jakubec.