BRATISLAVA. Aktuálne dianie v Európe si podľa podpredsedníčky Výboru Národnej rady pre európske záležitosti Kataríny Cséfalvayovej vyžaduje vyčistenie vzťahov a bude si vyžadovať aj opatrenia, ktoré nebudú niekedy populárne.
Je to politická prehra, hovorí právnik o odmietnutí žaloby Čítajte Ako povedala v sobotu pre agentúru SITA v súvislosti s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie k slovenskej žalobe na kvóty pre utečencov, aj na Slovensku si musíme uvedomiť, že solidarita je jedným zo základných pilierov EÚ.
„Častokrát sme sa o ňu opierali aj my sami, či už o predsvtupovú pomoc, pri plynovej kríze a ďalších. A prichádza čas, kedy budeme túto pomoc musieť opätovať. Stále si myslím, že budeme musieť efektívne pomáhať ľuďom z vojnami postihnutých území a vieme nájsť také riešenia, aby boli prijímaní ľudia z podobného kultúrneho prostredia,“ zdôraznila Cséfalvayová.
Pomoc zo Slovenska
Našou príslušnosťou k jadru bude podľa nej táto téma ešte naliehavejšia a zároveň by nás od členstva v ňom nemala odrádzať, lebo sú to globálne problémy, ktorým sa nevyhne žiaden štát.
Podľa Cséfalvayovej vždy pomáhajú tí najsilnejší, a Slovensko už začína byť súčasťou najvyspelejších krajín a preto by malo byť prirodzené, že treba pomôcť aj tým, čo pomoc potrebujú.
„Aj z najviac postihnutých oblastí Iraku a Sýrie vieme pomôcť napríklad kresťanským komunitám," dodala poslankyňa.
Žalobu zamietli
Súdny dvor Európskej únie (EÚ) tento týždeň zamietol žaloby, ktoré podali Slovensko a Maďarsko v súvislosti s dočasným mechanizmom povinného premiestňovania žiadateľov o azyl v Európskej únii.
Vláda musí podľa SaS vysvetliť občanom, ako sa vyrovná s kvótami Čítajte Podľa neho mechanizmus povinných kvót Európskej rady skutočne a primerane prispieva k tomu, aby mohli Grécko a Taliansko čeliť dôsledkom migračnej krízy z roku 2015. Žaloby, ktoré sa týkali prerozdelenia 120-tisícov utečencov, zamietol v plnom rozsahu.
Súdny dvor okrem iného konštatoval, že rozhodnutie, ktoré štáty napadli, je nelegislatívnym aktom a na jeho prijímanie sa nevzťahovali požiadavky na účasť národných parlamentov, ani na verejný charakter zasadnutia a hlasovania Rady, ktoré sa vzťahujú na legislatívne akty.
