Keď v októbri minulého roku poslanci schválili nový protischránkový zákon, za ktorým stála ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd), podporila ho aj časť opozície. Ministerka vtedy sľubovala, že by sa s ním už nikdy nemohli opakovať také kauzy ako Lemikon, Váhostav či kauza mýtneho tendra (SkyToll) alebo piešťanského CT, kde verejnosť dodnes nevie, kto sa v skutočnosti skrýva za schránkovými spoločnosťami, ktoré zarobili v obchodoch so štátom. Systém však naďalej nie je stopercentný, hovorí expert na pranie špinavých peňazí KAMIL KOUBA v rozhovore pre SME.
Ako policajný vyšetrovateľ ste sa špecializovali na pranie špinavých peňazí a schránkové firmy. Vnímali by ste ako podozrivé, keby sa k vám dostal prípad, ktorý sa stal na Slovensku, keď si dvaja ministri – Robert Kaliňák a Ján Počiatek prehadzovali akcie pri podnikaní so schránkovými firmami z Luxemburska či Anglicka?
„Nepoznám detaily prípadu. Používate slovo schránka, no neviem, či je to skutočne schránka. Luxembursko je bona fide zóna, kde sa koncentruje finančný svet a svetové spoločenstvo to umožňuje a podporuje. Keby som ja ako vyšetrovateľ dostal také trestné oznámenie na stôl, tak si vypracujem rôzne vyšetrovacie verzie. Vopred by som však o žiadnom prípade nepovedal, že ide o pranie peňazí a podobne.“
Kamil Kouba
V českej polícii pracoval takmer 16 rokov, a to v Službe kriminálnej polície a vyšetrovania. Desať rokov z toho sa špecializoval na pranie špinavých peňazí, ďalšie štyri roky viedol špecializované oddelenie na Úrade odhaľovania korupcie a finančnej kriminality. Políciu opustil v hodnosti podplukovníka. Je zakladateľom medzinárodnej siete policajných expertov o oblasti AML (Anti-Money Laundering), teda venovanej ochrane proti praniu špinavých peňazí.
Je v princípe v poriadku, že politici vstupujú do obchodovania so schránkami, kde je ľahké uniknúť verejnej kontrole?
„Dlho som si myslel, že je to daň za to, že sme sa zbavili komunizmu. Zrazu sme sa stali slobodnými s množstvom možností. Zopár jedincov ich využije na dobrý účel, zopár na zlý. Potom sa však objavili kauzy zneužitia právomocí aj v britskom parlamente, ktorý bol pre mňa akýmsi vzorom demokracie. Uvedomil som si, že takýto problém je všade. V politike, priamo v zákonodarnom zbore, u ľudí, ktorí stoja za politikmi a za niekoho lobujú. Nie je to teda len o tej slobode.“
Bolo by teda namieste systémovo ošetriť podobné finančné vzťahy verejných funkcionárov s firmami s nejasným vlastníckym pozadím?
„Áno, v tomto smere som prívrženec regulácie. Ide o systémové riešenie. Ako sa čo nastaví, aká je politická vôľa prijať niektoré opatrenia.“
Na Slovensku nedávno začal platiť takzvaný protischránkový zákon. Zaviedol sa napríklad register koncových užívateľov výhod, vďaka ktorému by sme mali vedieť, kto bude na konci reťazca vlastníkov profitovať z peňazí zo štátnych zákaziek. Pomôže to?
