BRATISLAVA. Šéf Ústavu pamäti národa (ÚPN) Ondrej Krajňák možno nebude musieť skončiť vo funkcii 15. októbra 2017, teda skôr, ako mu uplynie funkčné obdobie.
Hoci kritizovaná koaličná novela s tým počíta, plénum má na stole aj zmenu, ktorá toto opatrenie vypúšťa.
Pozmeňujúci návrh predložila poslankyňa Národnej rady SR Edita Pfundtner z Mosta-Híd. Opozícia ho víta.
Podmienky odvolania
Pozmeňovák Krajňákovi ale nezaručuje zotrvanie vo funkcii do konca jeho obdobia. Závisieť to má aj od toho, ako šéf správnej rady bude plniť svoje zákonné povinnosti.
Aktivisti vyzývajú poslancov, aby stiahli novelu zákona o ÚPN Čítajte Po novom by si mala šéfa voliť aj odvolávať správna rada sama. Správna rada má deväť členov, päť z nich volí parlament, dvoch vláda a dvoch prezident.
Pfundtner vo svojom návrhu určuje, kedy je možné odvolať člena správnej rady - ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin, najmenej tri mesiace nevykonával svoju funkciu alebo ak boli zistené nedostatky pri výkone jeho funkcie či pri plnení jeho zákonných povinností.
"Zistenie takýchto nedostatkov konštatuje dozorná rada väčšinou hlasov svojich členov a takto zistené nedostatky oznámi správnej rade, ako aj orgánu, ktorý člena správnej rady ustanovil do funkcie," uviedla Pfundtner.
Možnosť odvolať člena správnej rady by teda malo byť podmienené konštatovaním dozornej rady.
Zasadnutia správnej rady
Poslankyňa chce tiež upraviť pravidlá zasadnutí správnej rady, aby sa nestávalo, že ju predseda svojvoľne nezvolá.
Správna rada by podľa pozmeňováku musela zasadať podľa potreby, ale minimálne raz za dva mesiace. Predseda by zasadnutie musel zvolať, ak by o to požiadala aspoň tretina členov správnej rady.
Opoziční poslanci tvrdia, že Hrnko z SNS sa vyhrážať šéfovi ÚPN Čítajte "Ak o zvolanie zasadnutia správnej rady požiada aspoň tretina jej členov, predseda správnej rady musí zvolať zasadnutie," píše sa v návrhu, kde Pfundtner tiež určuje, že takéto zasadnutie sa musí konať najneskôr do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti o jeho zvolanie.
Pozmeňovák tiež hovorí o povinnosti člena správnej rady konať nestranne a odborne. Zmeny majú podľa Pfundtner zefektívniť fungovanie správnej rady aj ÚPN.
Svoj pozmeňovák má aj Erika Jurinová z OĽaNO. Opozícia chce zachovať súčasný stav vo fungovaní ÚPN. Koaličnú novelu považuje za účelovú, ktorej cieľom je zbaviť sa Krajňáka.
Zároveň si myslí, že pôvodný návrh by ochromil ÚPN. Jurinová víta Pfundtnerovej pozmeňujúci návrh, ale samotnú právnu normu odmieta.
Hrnko kritizoval opozíciu
Anton Hrnko zo SNS v rámci rozpravy k návrhu novely zákona vyhlásil, že súčasný zákon o pamäti národa je postavený tak, že šéf ÚPN je neodvolateľný.
Hrnko sa tiež pýtal, čo robiť so šéfom ÚPN, ktorý "rozvráti inštitúciu, pretože sa tam s nikým neráči? Správna rada má deväť členov, s ôsmimi je v súboji. Dozorná rada má troch členov, a nie sú SNS-áci, ani jedna osoba ho nemá nejakým spôsobom v láske," argumentoval poslanec SNS.
Správna aj dozorná rada sú tak podľa neho bezmocné. Naznačil "nekalé činnosti" súčasného šéfa ÚPN Ondreja Krajňáka, ktoré podľa Hrnka opozícia bráni.
"Vy nepotrebujete pamäť národa, vy potrebujete selektívnu pamäť národa. Preto vám ľudia, ktorí vám to zabezpečujú, vyhovujú, preto ich bránite," dodal.
Opozícia nesúhlasí
S názorom poslanca Hrnka však nesúhlasili viacerí opoziční zákonodarcovia. Podľa Eriky Jurinovej (OĽaNO) sa ide teraz robiť úplná zmena fungovania ÚPN kvôli jednému človeku.
Doplnila, že pokiaľ ide o to, aby sa našiel rozumný spôsob odvolávania šéfa ÚPN, tak tomu sa možno venovať. Ale nemožno podľa nej dať do zákona, že sa konkrétny človek odvolá.
Výsledok hlasovania o právnej norme je otázny. S novelou mal problém napríklad aj poslanec Mosta-Híd Peter Kresák.
"Neviem si predstaviť, že by som mohol hlasovať za zákon, ktorým by sa ex lege rušila funkcia konkrétnej osoby," uviedol na minulotýždňovom rokovaní ústavnoprávneho výboru.
Výzvy poslancom
Viac ako 7500 ľudí vyzýva poslancov parlamentu, aby novelu stiahli. Podpisy v stredu odovzdali predstavitelia občianskej iniciatívy Pamätaj v parlamente.
"Prišli sme odovzdať podpisy ľudí, zväčša mladých ľudí, ktorí vyzývajú poslancov NRSR, špeciálne poslancov vládnej koalície, aby novelu zákona o Ústave pamäti národa (ÚPN) stiahla," vysvetlil Juraj Šeliga z iniciatívy.
Signatári žiadajú odbornú diskusiu a odmietajú, aby sa účelovou zmenou zákona riešila personálna otázka v ÚPN.
"Personálny problém sa nerieši novelou ušitou horúcou ihlou a na mieru. Ak naozaj ide o ÚPN, tak je tu stále priestor, aby sa začala široká odborná diskusia," doplnil.
Hlas mladých
Hlasovanie o novele bude podľa Šeligu aj o tom, či poslanci počúvajú hlas mladých ľudí.
"V dobe, keď narastá extrémizmus, je tu skupina mladých ľudí, ktorá volá po odbornej diskusii, po tom, aby tu bola inštitúcia, ktorá neprekrúca dejiny. Aj to je cesta, ako bojovať proti extrémizmu," vyhlásil.
Právnu normu predložila do parlamentu koalícia. Chce ňou dosiahnuť, aby súčasný šéf ústavu Ondrej Krajňák skončil v tejto funkcii 15. októbra 2017. Teda skôr, ako mu uplynie funkčné obdobie.
Po novom má byť štatutárom ÚPN správna rada ako kolektívny orgán, nielen samotný jej predseda. Podľa predkladateľov bude nový model riadenia efektívnejší a transparentný.
KDH je tiež proti
Kresťanskí demokrati tiež vyzývajú poslancov a osobitne poslancov Mosta-Híd, aby novelu nepodporili.
"Veríme, že všetci poslanci sa budú správať zodpovedne a zachovajú ústav, ktorý sa stará o odkrývanie právd našej minulosti," povedal europoslanec za KDH Ivan Štefanec.
Podľa Štefanca má novela iba pomôcť bývalému českému ministrovi financií Andrejovi Babišovi, ktorý so svojím hnutím ANO kandiduje v jesenných parlamentých voľbách.
Opozícia, ÚPN aj verejnosť považujú novelu za účelovú a od začiatku ju kritizujú. Poslankyňa Mosta-Híd Edita Pfundtner, ktorá bola spolupredkladateľkou, svoj podpis z novely stiahla.
