V jeho rodine nebol vinohradníkom nikto, no on to obrátil na výhodu. Dvadsaťsedemročný Michal Bažalík z Bratislavy sa pred troma rokmi presťahoval do vinohradu vo Svätom Jure, bez problémov z vinohradníctva vyžije a tento rok už vyrobí desaťtisíc fliaš. V supermarketoch pritom jeho víno nenájdete.
„Mnohí majitelia vinohradov vo Svätom Jure nemajú vzťah k pôde. Hovoria, že nenávidia vinohrady, lebo v nich museli kedysi pracovať. Ja som nebol ovplyvnený nikým z rodiny ani do ničoho tlačený,“ vysvetľuje Bažalík, prečo sa do ťažkého chlebíčka s nadšením vrhol a dodnes ho to baví. O víne dokáže zapálene rozprávať hodiny a pri ceste do vinohradu mimovoľne odstriháva prebytočné výhonky viniča.
Enologička Edita Ďurčová: Som rada, keď v čaši spoznám víno od nás Čítajte K vinohradníctvu sa dostal náhodou. „Keď som bol malý, chcel som sa stať rytierom a postaviť hrad. Tak som šiel na architektúru, no zistil som, že vôbec neviem kresliť a nevzali ma,“ rozpráva.
Rozmýšľal, kam inam ísť študovať a narazil na odbor vinohradníctvo a vinárstvo v Lednici. „Zdalo sa mi, že dozvedieť sa niečo o víne sa môže do života hodiť.“
Zapáčilo sa mu vinárske prostredie a začal experimentovať s pestovaním viniča. Jeho otec pred pätnástimi rokmi kúpil vo Svätom Jure kúsok vinohradu, ale staralo sa oň družstvo, a nie práve vzorne.
Teóriu poznal z vinohradníckej školy v českej Lednici, no skúsenosti mu na začiatku chýbali. „Keď som prišiel v zime do vinohradu, nevedel som, ako hrozno ostrihať. Pomohli mi miestni starí páni vinári,“ hovorí Bažalík.
Rodičia najprv pochybovali, že by to mohlo fungovať. „Otec mi hovoril, že je to ťažká robota, že si mám radšej zobrať úver a urobiť to vo veľkom,“ opisuje neisté začiatky Bažalík. Dnes sú však už radi, že mu vinárčenie funguje. „Podporujú ma a otec mi chodí aj pomáhať.“
Svätý Jur s asi päťtisíc obyvateľmi je tradičná vinohradnícka obec, Bažalík odhaduje, že by mohla mať až 380 hektárov vinohradov. Veľa z nich však zarástlo a stal sa z nich les, iné sú spustnuté a majitelia čakajú na kupca, ktorý by slušne za pôdu zaplatil s vidinou premeny na stavebný pozemok.
„Momentálne sa obrába asi sto hektárov vinohradov, no každý rok je to viac,“ hovorí Bažalík. O malé vinárstva je záujem a najmä mladí čoraz viac vyhľadávajú slovenských výrobcov.
Svätojurský vinohradnícky spolok má podľa Bažalíka šesťdesiat členov, z toho asi pätnásť žije len z pestovania viniča a výroby vína. Sú medzi nimi starousadlíci aj mladí ľudia z vinohradníckych rodín. Niektorí vyrobia ročne tisíc, iní až 250-tisíc fliaš.
Už počas štúdia poznal niektorých miestnych vinárov vo Svätom Jure a rýchlo sa spriatelil aj s ostatnými, keďže, ako podotýka, „víno je skvelá komodita, dobre sa pri ňom sedí a zoznamuje“. Veľká konkurencia tu nevládne, vína sa totiž nevyrobí až toľko a veľký bratislavský odberateľský trh je na skok. No nejaké trecie plochy medzi generáciami predsa sú.
Z mladíckeho nadšenia plného ideálov o ekologickom pestovaní, ktoré je podľa Bažalíka jedinou budúcnosťou pre planétu, mu pomáhajú vytriezvieť starší skúsení vinári, ktorí si radi robia z jeho pokusov žarty.
