BRATISLAVA. Opoziční poslanci Národnej rady obvinili podpredsedu SNS Antona Hrnka, že sa vyhrážal predsedovi Ústavu pamäti národa (ÚPN) Ondrejovi Krajňákovi.
Ako povedal v stredu v parlamentnej rozprave poslanec Ondrej Dostál, Hrnko volal Krajňákovi preto, aby nevyhodil z ústavu historika Martina Lacka.
„Hrnko telefonicky hrozil Krajňákovi následkami, ak vyhodí Lacka,“ povedal poslanec za OĽaNO Eduard Heger.
Hrnko obvinenia odmieta
Šéf ÚPN možno nebude musieť skončiť, parlament dostal pozmeňovací návrh Čítajte Hrnko to však v prejave poprel. Uviedol, že s Krajňákom sa stretol a aj s ním volal, ale nie kvôli Lackovi, ale inému historikovi Jozefovi Bobákovi, ktorého tiež šéf ÚPN prepustil.
Bobák bol pred rokom 1989 členom komunistickej strany a pracoval aj na ústave marxizmu-leninizmu. Podľa Hrnka sa však Bobák zamestnal na marxistickom ústave, aby mohol urobiť dizertačnú prácu.
„Bobák bol vedený ako nepriateľská osoba sledovaná ŠtB. Zamestnal sa na ústave marxizmu-leninizmu, aby mohol urobiť dizertačnú prácu. Postavili sa proti nej viacerí stranícki funkcionári, lebo riešil maďarskú otázku po roku 1945,“ povedal.
Hrnka mrzí, že Bobáka, ktorý má takúto minulosť, niektorí dnes odsudzujú. „Určite som sa Krajňákovi nevyhrážal,“ dodal.
Demokratická sebaobrana
Poslanec za OĽaNO Ján Budaj povedal, že ÚPN je inštitútom našej demokratickej sebaobrany pred nenávistnou recidívou.
"ÚPN je inštitúciou, ktorá vyvolávala veľa rozporov, ale bez slov o našich zlyhaniach v totalitách, zlyhaniach spoločenstva, nemáme šancu odovzdať skúsenosť mladšej generácii. Treba o tom pekle, o mučení ľudí hovoriť a bez akejkoľvek zásterky treba priznať, že súčasný predseda to robil," uviedol.
Podľa neho si predseda ÚPN Ondrej Krajňák pohneval svojou činnosťou mnohých pamätníkov totalít a ich stúpencov. "Volám po uchovaní ÚPN, šance na výskum a vyslovovanie pravdy," zdôraznil.
Novela o ÚPN
Zákonodarcovia začali v stredu predpoludním rokovať o návrhu novely zákona o pamäti národa.
Aktivisti vyzývajú poslancov, aby stiahli novelu zákona o ÚPN Čítajte Koaliční poslanci Jaroslav Paška (SNS), Mária Janíková (Smer), Edita Pfundtner (Most-Híd), Ľubomír Želiezka (Smer) a Martina Šimkovičová (nezaradená) predložili na júnovú schôdzu parlamentu návrh novely zákona o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa).
Návrh novely upravuje podrobnosti o vzniku a činnosti organizačných zložiek, o ich postavení a vzťahy medzi nimi, ktoré upravuje organizačný poriadok.
Výkon funkcie doterajšieho predsedu Správnej rady ÚPN by sa schválením novely skončil k 15. októbru 2017, pričom doterajší predseda správnej rady Ondrej Krajňák naďalej ostane členom tejto rady do konca funkčného obdobia, na ktoré bol zvolený, teda do roku 2019.
Ak poslanci novelu schvália, účinná by mala byť od 15. októbra 2017. Navrhovaným znením zákona sa štatutárnym orgánom stáva Správna rada ústavu ako kolektívny orgán. To znamená, že ním už nebude len samotný predseda správnej rady.
