BRATISLAVA. Predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa (ÚPN) Ondrej Krajňák zostane vo funkcii, aj keď jeho kompetencie budú obmedzené.
Vyplýva to z pozmeňujúcich návrhov Edit Pfundtner k novele zákona o pamäti národa, ktoré vo štvrtok schválila Národná rada.
Podľa pôvodného návrhu, ktorý podpísala aj Pfundtner, neskôr však svoj podpis stiahla, mal Krajňák skončiť vo funkcii 15. októbra. Návrh poslankyne Most-Híd však pôvodný zámer zmenil.
Krajňák zostane predsedom, ale za ÚPN nebude rozhodovať predseda, ale Správna rada, ktorá má deväť členov, ako kolektívny orgán.
Pravidelné zasadania
Poslanci tiež schválili ďalší návrh Pfundtner, ktorým má byť zabezpečená pravidelnosť zasadnutí Správnej rady.
Opoziční poslanci tvrdia, že Hrnko z SNS sa mal vyhrážať šéfovi ÚPN Čítajte V zákone bude uvedené, že predseda ju musí zvolať minimálne raz za dva mesiace.
Pfundtner tiež presadila do zákona ustanovenia, na základe ktorých môže byť člen správnej rady, teda aj predseda odvolaný.
Člena Správnej rady bude možné odvolať, ak porušil zákon, ak tri mesiace nevykonáva činnosť alebo boli zistené nedostatky pri výkone jeho funkcie, ktoré mu vyplývajú zo zákona. Takéto nedostatky musí konštatovať Dozorná rada ÚPN.
Krajňák hovorí o normalizácii
Krajňák považuje z hľadiska svojej funkcie za podstatné, aká je v skutočnosti jeho kompetencia, za čo zodpovedá a či vôbec má možnosť ovplyvniť budúcnosť ústavu.
Ústavný súd odročil pojednávanie v kauze Babiš a ŠtB Čítajte "Obávam sa, že ak tá pozícia predsedu správnej rady je oslabená, tak je to len obyčajná normalizácia. Ak by bola posilnená, vtedy by to bolo na prospech inštitúcie," uviedol vo štvrtok Krajňák.
Pred konkrétnym hodnotením si chce Krajňák schválenú podobu novely preštudovať. Dôvody návrhu zmien sú však podľa neho jednoznačné.
"Sú to politické dôvody a je to odvolanie predsedu správnej rady, práve preto, že si robíme svoju činnosť apoliticky, zodpovedne, vedecky a nezávisle," povedal novinárom v Košiciach, kde bol na Ústavnom súde SR na pojednávaní v tzv. kauze Babiš. Za súčasnej vlády bude podľa neho na ÚPN pretrvávať tlak na to, čo má alebo nemá robiť.
"Som presvedčený, že ústav má byť apolitickou inštitúciou, to znamená, robiť si úlohy úplne nestranne a zodpovedne, lebo inak ťažko hovoriť o vyrovnávaní sa s obdobím neslobody. To znamená s obdobím nacizmu a rovnako aj komunizmu. Nemôžu sa jedni tváriť, že sú proti komunistom a pritom vyznávať nacistické myšlienky, a naopak, tí druhí, ktorí majú pocit, že bojujú proti nacistom a extrémistom, nemajú problém napríklad vešať kosáky a kladivá," konštatoval Krajňák.
Potvrdil, že v dokumentoch archivovaných ÚPN sa stále môžu nachádzať a aj nachádzajú informácie, ktoré môžu byť pre mnohých citlivé a nepohodlné.
"Iba sčasti ich máme preštudované, sotva vieme o mnohých veciach, čo sa tam nachádza, a postupne sa dozvedáme, keď zabŕdneme do nejakých z tých tém, a sme veľakrát zhrození, čo všetko sa tam človek môže dozvedieť," dodal.
Novela zákona
Koaliční poslanci Jaroslav Paška (SNS), Mária Janíková (Smer), Edita Pfundtner (Most-Híd), Ľubomír Želiezka (Smer) a Martina Šimkovičová (nezaradená) predložili v júni návrh novely Zákona o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa).
Aktivisti vyzývajú poslancov, aby stiahli novelu zákona o ÚPN Čítajte Návrh novely upravuje podrobnosti o vzniku a činnosti organizačných zložiek, o ich postavení a vzťahy medzi nimi, ktoré upravuje organizačný poriadok.
Schváleným znením zákona sa štatutárnym orgánom stáva Správna rada ÚPN ako kolektívny orgán. To znamená, že ním už nebude len samotný predseda Správnej rady, ako to bolo doteraz.
Po novom už predsedu Správnej rady nebude voliť parlament, ale Správna rada spomedzi svojich členov. Podľa predkladateľov tak dochádza k odpolitizovaniu voľby.
KDH nesúhlasí
KDH nesúhlasí so schválenou novelou zákona o ÚPN, preto vyzýva prezidenta Slovenskej republiky, aby túto novelu nepodpísal.
Ako povedal vo štvrtok pre agentúru SITA europoslanec a vedúci slovenskej delegácie pri Európskej ľudovej strane Ivan Štefanec, ktorý je členom predsedníctva KDH, novelizovaný zákon o Ústave pamäti národa nemá za cieľ nič né, ako túto potrebnú inštitúciu úplne paralyzovať a znemožniť jej činnosť.
„A to vrátane odhaľovania pravdy o príslušníkoch zločineckej Štátnej bezpečnosti. Mrzí nás, že sa k tomuto činu nechali prepožičať aj poslanci strany Most-Híd, ktorá si hovorí občianska, no práve oni nevypočuli hlas občianskej spoločnosti a odborníkov, ktorí sa jednoznačne postavili proti novele," povedal Štefanec.
V mene obetí totalitných režimov a v mene historickej pravdy vyzval prezidenta Slovenskej republiky, aby túto novelu nepodpísal.
Sklamaní sú aj aktivisti
Aktivisti z občianskej iniciatívy Pamätaj sú sklamaní, že poslanci vládnej koalície nevypočuli hlas mladých ľudí, ktorí volali po odbornej diskusii a schválili novelu zákona o Ústave pamäti národa
Poslanci podľa aktivistov svojím hlasovaním ukázali, že im nešlo o budúcnosť ÚPN, ale iba o riešenie personálnych otázok, čo je právne aj kultúrne neprijateľné.
Iniciatíva Pamätaj to uviedla v stanovisku, ktoré agentúre SITA sprostredkoval jeden z jej hovorcov Juraj Šeliga.
„Veríme, že pán prezident Kiska tento zákon nepodpíše a vráti ho späť NR SR. Stále voláme po odbornej diskusii, pretože personálne problémy sa neriešia novelou,“ uviedol Juraj Šeliga.
Súčasne dodal, že aktivisti prezidentovi pripomienky doručia a radi mu ich prídu aj osobne vysvetliť. Podľa iniciatívy je prijatá novela zlá a jedinou správnou cestou bola diskusia odborníkov, ktorí mali pripraviť poriadny reformný zámer.
„Oceňujeme, že strana Most-Híd sa snažila cez svoj pozmeňovací návrh zjemniť už zlú novelu. Tešíme sa, že Festival slobody môže pokračovať. Na druhej strane však, žiaľ, musíme dodať, že pozmeňovací návrh bol len kozmetická úprava a zjemnenie, pretože kolektívne riadenie, ktoré novela zaviedla, je neefektívne a vedie k ochromeniu činnosti ÚPN,“ uvádzajú aktivisti v stanovisku.
Parlament sa zaoberal tiež:
Účastníci národného boja za oslobodenie a vdovy a vdovci po týchto osobách dostanú vyššie príspevky. Národná rada schválila novelu zákona o poskytovaní príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách z dielne poslancov SNS Antona Hrnka, Jaroslava Pašku a Tibora Bernaťáka a poslanca Smeru Dušana Čaploviča. Vdovy a vdovci po účastníkoch národného odboja za oslobodenie by mali od 1. januára 2019 dostávať 35 eur mesačne.
Maximálne finančné limity na volebnú kampaň sa nezrušia, rovnako ani 48-hodinové volebné moratórium či dvojtýždňový zákaz zverejňovania prieskumov verejnej mienky. Plénum Národnej rady totiž odmietlo novelu zákona o volebnej kampani, ktorou poslanci SaS navrhovali tieto zrušiť. Chceli ponechať len zákaz zverejňovať prieskumy vo volebný deň.
Poslanci SaS opäť neuspeli so snahou upraviť postupy pri daňových kontrolách dane z pridanej hodnoty. Už niekoľkýkrát navrhovali upraviť zákon o dani z pridanej hodnoty tak, aby sa skrátila lehota na vrátenie nadmerného odpočtu, obmedzila výška zadržiavaného nadmerného odpočtu a upravil sa tiež výpočet úroku zo zadržiavaného nadmerného odpočtu. Parlament však návrh ich novely zákona o dani z príjmov neposunul ani do druhého čítania.
- Zákon o verejnom obstarávaní sa upraví. Plénum Národnej rady schválilo jeho novelu z dielne trojice poslancov vládneho Mosta-Híd Petra Antala, Béla Bugára a Gábora Gála.Zákonodarcovia ňou zvýšili finančný limit na tzv. podlimitný nákup potravín pre zariadenia školského stravovania až na 200.000 eur, čím sa má znížiť administratívna záťaž pre školské jedálne. Rovnaké pravidlá sa budú vzťahovať aj na nákup potravín pre zariadenia pre seniorov či domovy sociálnych služieb. Poslanci totiž pri hlasovaní o novele prijali aj viaceré pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy výboru. Súčasne sa prijala zákonná výnimka na obstarávanie tvorby, vydania a nákupu učebníc, učebných textov a pracovných zošitov, ktoré slúžia na vzdelávanie a sústavnú prípravu na povolanie. Výnimka je určená do výšky finančného limitu nadlimitnej zákazky
