SVIDNÍK. Na železničnom priecestí pri Svidníku sa pokazila svetelná signalizácia, treba tam preto rátať s kolónami, hlási dopravný servis. Obľúbený žart dokáže vždy pobaviť obyvateľov okresov Svidník či Stropkov.
Ani v jednom sa totiž nenachádza ani kilometer železničnej trate. Jediný spôsob verejnej dopravy sú tak autobusy, ktorým udeľuje licencie Prešovský samosprávny kraj. Zatiaľ. Do obce Driečna alebo Suchá v stropkovskom okrese pred pár rokmi chodieval autobus ešte aspoň v pondelok a v piatok. Dnes tam príde raz za týždeň, aj to len na otočku.
Na autobusovej zastávke oproti nemocnici vo Svidníku v pondelok doobeda stojí desať ľudí. Na prvý pohľad zaujmú dve panie so štyrmi preplnenými nákupnými taškami. O chvíľu prichádza autobus, ktorý postupne prejde niekoľkými obcami ležiacimi na karpatskej drevenej ceste, preslávenej svojimi drevenými kostolíkmi.
K zastávke prichádza mikrobus, ktorý domáci prezývajú Migaš. Stredne veľký autobus je Dzurinda a najväčší Mečiar. Podľa veľkosti bývalých politikov. Pred dverami vznikne tlačenica, nikto nechce zostať stáť. Nakoniec panika nie je nutná, vnútri aj tak zostanú voľné sedadlá.
Hodiny v autobuse
„Dvakrát do Driečnej,“ hovorí mladšia z dvojice cestujúcich s veľkými taškami. Darina Živčáková pochádza z Košíc, no jej mama Mária je pôvodom práve z tejto už takmer vyľudnenej obce. S dcérou do starého rodičovského domu už chodia len na výlety.
„Nikde v okolí nie je žiaden obchod, preto si musíme všetko priniesť so sebou,“ vysvetľujú preplnené nákupné tašky. Kedysi po obciach chodievali pojazdné potraviny. Vraj už teraz nič také nefunguje.
Bývalý obchod vo Vladiči už takmer celý zarástol, v okolí nefungujú ani pojazdné predajne. (zdroj: SME - P.K.)Otázka o práci župy v tomto regióne ich prekvapí, rozmýšľajú, no nič konkrétne povedať nevedia. „Na konci dediny sa pred nedávnom otvárala cyklotrasa smerom do Poľska, to malo čosi spoločné so županom,“ hovoria.
Častejšie spoje do Driečnej by im pomohli. Teraz budú zrejme musieť zavolať niekomu známemu, aby ich na aute zviezol aspoň do Staškoviec. Odtiaľ sa už vedia dostať naspäť.
