BRATISLAVA. Nové prístupy a metódy vo výučbe nebudú môcť využívať všetky základné a stredné školy na Slovensku.
Zostáva stav, kedy ich môžu využívať iba tie, ktoré prešli experimentálnym overovaním.

Plénum Národnej rady SR totiž odmietlo novelu školského zákona, ktorou chceli poslanci Národnej rady SR za SaS postaviť schválený alternatívny vzdelávací program na rovnakú úroveň so štátnym.
"Účelom návrhu zákona je postaviť schválený alternatívny vzdelávací program na rovnakú úroveň ako štátny vzdelávací program. Navrhovanou novelou zákona sa otvára širší priestor pre nové prístupy a metódy vo výučbe," vysvetlili predkladatelia.
Pre súčasný zákon sa podľa ich slov často nezavádzajú kvalitné nové spôsoby výučby. Alebo sa zavádzajú iba v školách, ktoré prešli experimentálnym overovaním. A teda ostatné si ich vybrať nemôžu.
Navrhovaná novela hovorila aj to, že ministerstvo školstva by malo povinne schváliť alternatívny vzdelávací program, pokiaľ k nemu Štátna školská inšpekcia, Štátny pedagogický ústav, Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania a garant predložia kladné hodnotenie.
"Zmyslom tejto úpravy je odstránenie svojvôle na strane ministerstva, pokiaľ alternatívny vzdelávací program bude spĺňať podmienky stanovené zákonom," objasnili. Novela mala riešiť aj experimentálne overovanie.
Novelou chceli dosiahnuť aj zmeny týkajúce sa environmentálnej výchovy. Zdôrazňovali potrebu ekovýchovy vzhľadom na nízke povedomie mladej generácie.
"Ekovýchova na všetkých úrovniach spoločnosti je nevyhnutnou podmienkou trvalo udržateľného rozvoja Slovenska," uvádzali.
Poslancom SaS neprešli ani zmeny v poskytovaní materského pre policajtov a vojakov. Navrhovali im zvýšiť výšku materského na 75 percent čistého denného služobného platu tak, ako je to v zákone o sociálnom poistení.
Novela mala tiež umožniť otcom-policajtom alebo profesionálnym vojakom prevziať dieťa do osobnej starostlivosti po dohode s matkou.
Zmeny sa mali týkať nielen policajtov a profesionálnych vojakov, ale aj hasičov, horských záchranárov, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, colníkov.
Poslanci ďalej rokovali:
- Odmeňovanie zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa nezmení. Poslanci odmietli návrhy zmien svojho nezaradeného kolegu Ota Žarnaya. Cieľom návrhu bolo jednoznačné vyjadrenie sumy pracovného času zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme, zakotvenie povinnosti riaditeľa školy rozlišovať rozloženie pracovného času a nároky pedagogického zamestnanca z toho vyplývajúce pred výkonom výchovno-vzdelávacej činnosti mimo miesta obvyklého vyučovania a zjednotenie spôsobu výpočtu počtu hodín náhradného voľna.
- Návrh novely zákona o štátnych sviatkoch, ktorým by sa 28. október, teda deň, keď v roku 1918 vznikla Československá republika, presunul z pamätných dní medzi štátne sviatky, poslanci nepodporili.
- Poslanci neposunuli do druhého čítania novely energetických zákonov. Koaliční poslanci sa nestotožnili s opozičnými návrhmi. Strany SaS či OĽANO navrhovali zmeny v zákone o energetike,o regulácii v sieťových odvetviach a v zákone o podpore obnoviteľných zdrojov energií. Chceli zmeniť systém podpory ťažby hnedého uhlia slúžiaceho na výrobu elektriny, nastaviť presnejšiu definíciu biomasy a ochranu práv vlastníkov nehnuteľností.
- Poslanci neposunuli do druhého čítania ani návrh novely zákona o minimálnej mzde od nezaradených poslancov Jozefa Mihála a Miroslava Beblavého. Schválením ich návrhu by sa zmenil mechanizmus zvyšovania minimálnej mzdy. Podstata ich návrhu stojí na troch pilieroch, a to na naviazaní minimálnej mzdy na 50 percent priemernej mzdy v národnom hospodárstve, nezdaniteľnej časti na daňovníka vo výške minimálnej mzdy zníženej o odvody zamestnanca do Sociálnej poisťovne a odpočítateľnej položke pri zdravotných odvodoch vo výške minimálnej mzdy.