BRATISLAVA. Povedia si, koho chcú odpočúvať a len výnimočne sa stane, že nedostanú povolenie. Za prvý polrok tohto roka sa stalo len dvadsaťkrát, že sudcovia odmietli žiadosti vojenských tajných, aby mohli „napichnúť“ niečí telefón. Vyhoveli im oveľa častejšie, celkovo 861-krát.
Aj keď škandály pre odpočúvania z minulosti už viackrát ukázali, že schvaľovanie je často len formálne a dá sa ľahko zneužiť, sudcov dodnes nemá kto skontrolovať.
Zmenu mala priniesť špeciálna komisia, ktorú zaviedol nový zákon o ochrane pred odpočúvaním spred dvoch rokov. Osemčlenné zoskupenie malo napríklad dostať vôbec po prvý raz prístup aj k takzvaným živým veciam, teda prípadom, v ktorých odpočúvanie ešte prebieha.
Hoci komisia mala byť plne funkčná už od januára, poslanci sa dodnes nedohodli ani na jej zložení.
Sporia sa o bývalého ministra obrany Ľubomíra Galka z SaS, ktorého chce dostať do komisie opozícia. Poslanci vládnych strán nomináciu odmietajú s tým, že Galko skončil vo funkcii práve pre škandál s odpočúvaním, a preto ho teraz nemôže kontrolovať.

Šéf branno-bezpečnostného výboru Anton Hrnko z SNS hovorí, že Galko je pre koalíciu nepriechodný. Minister vnútra Robert Kaliňák zo Smeru dokonca prišiel s prirovnaním, že by to bolo ako vymenovať pedofila za strážcu detského domova.
„Nominácia je naše právo. Neexistuje, aby koalícia takto kádrovala opozíciu,“ tvrdí šéf výboru na kontrolu Vojenského spravodajstva Richard Vašečka z OĽaNO.
Politickú zodpovednosť za škandál s odpočúvaním podľa neho Galko už niesol a považuje ho naďalej za odborníka. Galkov stranícky kolega Vladimír Sloboda, o ktorom sa tiež uvažovalo, sa k nemu skúsenosťami vraj ani zďaleka nepribližuje.
„Vie, kam sa pozerať a na čo sa pýtať,“ tvrdí o Galkovi Vašečka.
Sťažnosti nemá kto vybaviť
Spor o obsadenie voľných miest v komisii trvá už rok, podľa zákona by v nej malo sedieť šesť poslancov a dvaja nezávislí odborníci.