Už takmer dvadsať rokov vyráža pravidelne k dunajským zákutiam, pozoruje prírodu a loví. Ryby, ale aj úchvatné zábery. „Dunaj je drsný, ale zároveň úžasný. Ak je človek trpezlivý a získa si k tejto rieke vzťah, tak sa mu odmení,“ tvrdí Jaroslav Šubjak, učiteľ rybárskeho odboru na Strednej odbornej škole v Ivanke pri Dunaji.
Voda a život okolo ho priťahovali od detstva. Jaroslav Šubjak pochádza z Oravy, no osud ho zavial na juhozápad k najväčšej slovenskej rieke. „Môj prvý dojem z Dunaja bol trochu rozpačitý. Zaskočil ma svojou mohutnosťou a sklamalo ma, že na prvýkrát sa mi nepodarilo chytiť toľko rýb, ako som si možno predstavoval,“ spomína Šubjak a pridáva úsmevnú historku. „Keď som sa sem presťahoval, bol som zvyknutý na muškárenie, čo je technika rybolovu typická skôr pre horské a podhorské oblasti. Dunajskí rybári hľadeli na mňa ako na zjavenie. Dnes už muškári na Dunaji nie sú raritou.“
Od Štúra k Štefánikovi. Víry v Dunaji desia, ale nie sú nebezpečné, tvrdí plavec Čítajte Ryby v Dunaji rastú rýchlo
Dunaj láka rybárov najmä pestrou ponukou rýb a atraktívnymi rybárskymi revírmi. „Špecifikom rieky je, že okrem delty vo svojom ústí do Čierneho mora vytvára pod Bratislavou aj vnútrozemskú deltu, ktorá je liahňou fauny, nielen rýb, ale aj vodného vtáctva. Ešte pred výstavbou vodného diela Gabčíkovo tu bola džungľa dunajských ramien. Situácia sa síce zmenila, no viaceré ramená sa zachovali. Na jednom mieste tu môžete chytiť sumca, zubáča, mrenu, kapra, ostrieža, dokonca aj hlavátku. V priesakových kanáloch našli perfektné podmienky pstruhy dúhové a v poslednom čase sa najmä pod Gabčíkovom lovia jesetery. Dunaj dokáže rybám poskytnúť množstvo obživy, takže tie veľmi rýchlo rastú. Aj vďaka tomu sa rybári chvália kapitálnymi úlovkami,“ vysvetľuje Šubjak.
Typickou dunajskou rybou bola kedysi aj vyza veľká. Táto morská jeseterovitá ryba sa rozmnožuje v riekach. Proti prúdu dokáže prekonať aj stovky kilometrov. Žije v povodí Čierneho, Kaspického a Azovského mora. Na rozmnožovanie si vybrala aj Dunaj, až kým jej v 70. rokoch minulého storočia na Balkáne nepostavili do cesty priehradu Železné vráta, ktorá jej zatarasila cestu na miesta neresenia. Poslednú vyzu na území Slovenska ulovili pri Štúrove v roku 1925. Bola dlhá vyše troch metrov a vážila 150 kilogramov.
V posledných rokoch sa objavili plány na návrat vyzy do Dunaja prostredníctvom špeciálneho priechodu pre ryby na priehrade Železné vráta. Je tento projekt reálny?
