BRATISLAVA. Ministerstvo spravodlivosti pripravilo rozsiahlu novelu infozákona, ktorú predložilo do pripomienkového konania. Návrh má vyše 70 novelizačných bodov. Vychádza z návrhu novely, ktorú sa nepodarilo presadiť predchádzajúcemu ministrovi Tomášovi Borecovi a na terajšom znení pracovali zástupcovia všetkých dotknutých subjektov.
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská zdôraznila, že všetci vedia, že súčasné znenie infozákona treba novelizovať, je pripravená na dlhé rokovania a nechce, aby návrh skončil v zásuvke. Vyhlásila, že novela určite nezníži prístup k informáciám.
Naopak, chce ho zlepšiť, riešiť by mala interpretačné problémy, nepresnosti, čiastočne šikanózne žiadosti a obsahuje záväzky z programového vyhlásenia vlády.
Nasledovaniahodný zákon
Robert Dobrovodský, vedúci pracovnej skupiny, ktorá na novele pracovala, vyhlásil, že novela by mala znamenať vyvrcholenie transparentnosti v Slovenskej republike.
Žitňanská: Podriadení sa ma pýtajú, či má zmysel ďalej pracovať (rozhovor) Čítajte Slovenský infozákon v terajšej podobe je známy aj vo svete, viaceré štáty sa ním inšpirovali, vrátane Česka, kde zákon o registri zmlúv nie je nič iné ako kópia slovenskej právnej úpravy, uviedol Dobrovodský. Podľa neho "OECD vyhlásila, že slovenský infozákon je nasledovaniahodný."
Podľa Dobrovodského sa novela asi najviac dotkne verejných podnikov, ktoré disponujú veľkým množstvom verejných peňazí. Doteraz sa tvárili, že to nie sú verejné financie ale základné obchodné imanie. Novela toto uvažovanie búra. Vyplýva z nej, že peniaze, čo majú verejné podniky na svojich účtoch, sú verejné peniaze a občan má právo pýtať sa, ako sa s nimi nakladá.
Tiež sa bude môcť verejnosť pýtať na peňažné a nepeňažné odmeny manažmentu vo verejných podnikoch. Ukázať budú musieť aj životopisy svojich manažérov, vysvetlil.
Rezort spravodlivosti navrhuje jasne stanoviť, že povinne zverejňovanou zmluvou bude po novom aj zmluva týkajúca sa vyporiadania vlastníctva nehnuteľností do vlastníctva Národnej diaľničnej spoločnosti. Navrhujú zverejňovať aj niektoré autorské diela, napríklad štúdie objednané z verejných prostriedkov. Ako vysvetlil Dobrovodský, občania tak budú môcť skontrolovať, či mala daná štúdia opodstatnenie, aký je jej obsah, alebo či bola vytvorená počas hodín ako bolo deklarované.
Verejný záujem
Významnou navrhovanou zmenou je aj zavedenie povinnosti skúmať a zohľadniť verejný záujem, ak niekto žiada sprístupniť rozhodnutie policajta v prípravnom konaní alebo rozhodnutie prokurátora alebo policajta o odmietnutí veci.
“OECD vyhlásila, že slovenský infozákon je nasledovaniahodný.„
Svoje rozhodnutie o sprístupnení, resp. nesprístupnení informácie bude musieť polícia či prokuratúra patrične vyargumentovať, pričom najmä v situáciách, keď sa žiadaná informácia týka obžaloby z korupcie, podvodu, machinácie pri verejnom obstarávaní či daňového podvodu očakáva rezort, že sprístupnenie informácie na základe zohľadnenia verejného záujmu by mohlo prispieť k vyššej miere spoznania rozhodnutí, ktoré sa môžu dotýkať významných spoločenských otázok.
Novinkou je aj žaloba, ktorou sa budú môcť mimovládne organizácie obrátiť na súd, aby ten vyslovil, že zmluva, ktorá mala byť zverejnená podľa zákona, nebola. Zároveň sa zavádza žaloba, kedy NKÚ, generálna prokuratúra a Úrad vlády SR budú môcť žalovať, aby sa do majetku povinnej osoby vrátilo to, čo ušlo ako bezdôvodné obohatenie, zmluvou, ktorá nebola zverejnená.
Viac povinne zverejňovaných informácií
Zmeny sa dotknú aj centrálneho registra zmlúv. Povinným osobám dáva ministerstvo možnosť „dobrovoľne“ zverejňovať zmluvy v centrálnom registri zmlúv. Cieľom je, aby si napríklad malé obce nemuseli budovať vlastné webové sídla s funkcionalitami, ktoré ponúka centrálny register zmlúv.
Ďalšou zmenou je, že v súlade s programovým vyhlásením vlády sa predlžuje lehotu zverejňovania povinne zverejnenej zmluvy z 5 na 10 rokov. Rozširiť by sa mal aj rozsah povinne zverejňovaných informácií obcou a vyšším územným celkom.
Žitňanská: Reformy v justícii sú komplikované Čítajte Po novom budú musieť okrem iného zverejňovať termíny zasadnutí zastupiteľstva, návrhy programov rokovaní a zápisnice z týchto zasadnutí, texty návrhov všeobecných záväzných nariadení (VZN), a to najneskôr 15 dní pred rokovaním, alebo údaje o účasti a o hlasovaní poslancov na zasadnutí zastupiteľstva.
Pri príprave návrhu zákona ministerstvo rešpektovalo aj požiadavku povinných osôb, aby sa právo na informácie nezamieňalo s právom študentov na „vypracovanie diplomových prác“. Preto jasne stanovujú, že zákon sa nevzťahuje napríklad na rozbory, analýzy, referáty, odborné stanoviská či prognózy, ak ich povinná osoba nemá k dispozícii.
Okrem toho zavádzajú možnosť žiadateľa a povinnej osoby dohodnúť sa na predĺžení lehoty na poskytnutie informácie. Pri tzv. nadmerných žiadostiach bude možné vyberať paušalizovaný poplatok za kopírovanie alebo skenovanie.
