SME

Slovenčinu by sa podľa Ravasza mali deti z menšín učiť ako druhý jazyk

Most-Híd už pred rokmi žiadal, aby sa slovenčina v maďarských školách učila ako cudzí jazyk.

Splnomocnenec vlády pre rómske komunity Ábel Ravasz.Splnomocnenec vlády pre rómske komunity Ábel Ravasz. (Zdroj: TASR)

BRATISLAVA. Deti z národnostných menšín by sa lepšie naučili slovenčinu, ak by sa ju učili ako druhý jazyk, nie ako materinský. Myslí si to Most-Híd. Iný ako doterajší spôsob výučby už skúšajú v troch základných školách s vyučovacím jazykom maďarským. Ide o školy vo Veľkom Mederi, Bátorových Kosihách a Šamoríne.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Podpredseda Mosta-Híd Ábel Ravasz pripúšťa, že deti z maďarskej menšiny hovoria po slovensky občas slabšie. Príčinu vidí v tom, že sa slovenský jazyk učia, akoby bol ich materinský. Problém so slovenčinou však podľa neho nemajú len Maďari, ale napríklad aj rómske deti.

SkryťVypnúť reklamu

Cesta je lepšia výučba

"Pre ľudí z národnostných menšín je slovenčina druhý jazyk a mali by sme ho tak aj vyučovať," povedal s tým, že Most-Híd sa dlhodobo usiluje zmeniť metodiku výučby slovenčiny v menšinových školách. "To je tá správna cesta. Lepšia výučba slovenčiny. A nie vytláčanie menšinových žiakov z národnostných škôl," uviedol.

Dodal, že keď sa maďarské deti učia angličtinu dvakrát či trikrát do týždňa, vedia ju neraz lepšie ako slovenčinu, ktorú sa učia päťkrát do týždňa, ale spôsobom, akoby bola ich materinským jazykom.

"Je tu otázka vhodnej metodiky výučby slovenského jazyka," doplnil štátny tajomník ministerstva školstva Peter Krajňák (nom. Mosta-Híd). Poukázal na pilotný projekt výučby inou metodikou v troch školách.

SkryťVypnúť reklamu

Problém s prospievaním majú podľa jeho slov často rómske deti, a to práve pre materinský jazyk. "Musia sa nájsť efektívne spôsoby, ako tieto deti zaškoliť," doplnil. Koncepcia sa podľa neho pripravuje a bude si žiadať odbornú diskusiu.

Predošlý pokus nevyšiel

Od januára 2016 do konca roka 2020 prebieha národný projekt "Edukačný proces vyučovania slovenského jazyka a slovenskej literatúry v školách s vyučovacím jazykom maďarským". Jeho cieľom je zvýšiť kvalitu edukačného procesu vyučovania slovenského jazyka a slovenskej literatúry v školách s vyučovacím jazykom maďarským.

Projekt zahŕňa vytvorenie metodiky vzdelávacieho programu vrátane inovatívnych metód a foriem vyučovania. Ďalej vytvorenie metodických a učebných materiálov a didaktických pomôcky, ako aj tvorbu nových vzdelávacích programov kontinuálneho vzdelávania. Do projektu sa zapojili tri základné školy s vyučovacím jazykom maďarským vo Veľkom Mederi, Bátorových Kosihách a v Šamoríne.

SkryťVypnúť reklamu

Most-Híd už pred niekoľkými rokmi žiadal, aby sa slovenčina v maďarských základných školách učila ako cudzí jazyk. Vtedy to nepresadil. Pokus o zmenu výučby slovenčiny pre deti, ktorých materinským jazykom nie je slovenčina, bol aj na septembrovej schôdzi Národnej rady SR. Prišla s ním nezaradená poslankyňa Zuzana Zimenová. Jej návrh však plénum nateraz neprerokovalo.

Tradičný princíp nemá výsledky

Zimenová chce, aby školy mohli používať špecifické metodiky pri výučbe slovenského jazyka v prípade, ak ich navštevujú žiaci s iným materinským jazykom, ako je jazyk slovenský. Podľa poslankyne tradične uplatňovaný jednotný princíp vyučovania štátneho jazyka, bez ohľadu na materinský jazyk dieťaťa, neprináša požadované výsledky. Tieto deti nevedia dobre po slovensky.

SkryťVypnúť reklamu

Poslankyňa sa odvoláva na správu o stave používania štátneho jazyka na Slovensku, ktorá hovorí o nepriaznivom stave v ovládaní štátneho jazyka predovšetkým u žiakov škôl s vyučovacím jazykom maďarským.

Problém sa podľa Zimenovej netýka len maďarskej menšiny, ale aj ďalších registrovaných menšín a tiež detí cudzincov z krajín Európskej únie a mimo nej, ktoré žijú na Slovensku.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Komerčné články

  1. Čo bude toto leto in?
  2. Starý? Tučný? Exot? Pod červenou strechou sa nálepky nedávajú
  3. „Dracula“ z Banskej Bystrice. K športu sa dostal z recesie
  4. Kam smerujú peniaze bohatých?
  5. Crème de la Crème štartuje už čoskoro
  6. Krmivá pre psov inak: naozaj záleží na tom, čo pes je
  7. Prémiové bankovníctvo je dnes o osobnom prístupe a inováciách
  8. Upokoj svoju poškodenú pleť: Takto jej vrátiš prirodzený vzhľad
  1. Čo bude toto leto in?
  2. Najkrajšie letné túry, cyklotrasy, jazerá a pamiatky v Rakúsku
  3. Starý? Tučný? Exot? Pod červenou strechou sa nálepky nedávajú
  4. „Dracula“ z Banskej Bystrice. K športu sa dostal z recesie
  5. V Košiciach vzniká nové digitálne epicentrum
  6. Crème de la Crème štartuje už čoskoro
  7. Prémiové bankovníctvo je dnes o osobnom prístupe a inováciách
  8. Kam smerujú peniaze bohatých?
  1. „Dracula“ z Banskej Bystrice. K športu sa dostal z recesie 8 119
  2. Krmivá pre psov inak: naozaj záleží na tom, čo pes je 7 792
  3. V Japonsku vlaky meškajú len vo filmoch. Aj jedlo má pravidlá 6 161
  4. Zachránili posledný ostrov pre čajky na Dunaji 3 923
  5. Upokoj svoju poškodenú pleť: Takto jej vrátiš prirodzený vzhľad 3 223
  6. V Košiciach vzniká nové digitálne epicentrum 3 057
  7. Viete správne založiť oheň? Podľa kachliara to robíte zle 3 048
  8. Kam smerujú peniaze bohatých? 3 030
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ilustračné foto

Ministerstvo vnútra nechce ukázať ich výstupy.


39
Pápež Lev XIV. pred inauguračnou omšou.

Lev XIV. sľúbil, že vynaloží všetko úsilie.


23
Mestský úrad Čadca.

Najväčšieho dlžníka domáci asi nepoznajú.


2
Predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok.

Prečítajte alebo vypočujte si najdôležitejšie správy.


3

Sportnet

Mikael Granlund, Jason Robertson a Jason Marchment oslavujú gól

Tromi bodmi zažiaril Seguin


TASR
Vizualizácia nového štadióna.

V Brezne má vzniknúť športový stánok kategórie UEFA 3.


Alexandros Kyziridis sa raduje z gólu.

V najvyššej slovenskej súťaži odohral 25 zápasov a strelil 15 gólov, čo je v histórii klubu najviac v jednej prvoligovej sezóne.


TASR
Monopost Charlesa Leclerca počas tréningu pred Veľkou cenou Monaka 2024.

Pozrite si štatistiky k Veľkej cene Monaka formuly 1.


Reuters
SkryťZatvoriť reklamu