BRATISLAVA. Deti z národnostných menšín by sa lepšie naučili slovenčinu, ak by sa ju učili ako druhý jazyk, nie ako materinský. Myslí si to Most-Híd. Iný ako doterajší spôsob výučby už skúšajú v troch základných školách s vyučovacím jazykom maďarským. Ide o školy vo Veľkom Mederi, Bátorových Kosihách a Šamoríne.
Podpredseda Mosta-Híd Ábel Ravasz pripúšťa, že deti z maďarskej menšiny hovoria po slovensky občas slabšie. Príčinu vidí v tom, že sa slovenský jazyk učia, akoby bol ich materinský. Problém so slovenčinou však podľa neho nemajú len Maďari, ale napríklad aj rómske deti.
Cesta je lepšia výučba
"Pre ľudí z národnostných menšín je slovenčina druhý jazyk a mali by sme ho tak aj vyučovať," povedal s tým, že Most-Híd sa dlhodobo usiluje zmeniť metodiku výučby slovenčiny v menšinových školách. "To je tá správna cesta. Lepšia výučba slovenčiny. A nie vytláčanie menšinových žiakov z národnostných škôl," uviedol.
Dodal, že keď sa maďarské deti učia angličtinu dvakrát či trikrát do týždňa, vedia ju neraz lepšie ako slovenčinu, ktorú sa učia päťkrát do týždňa, ale spôsobom, akoby bola ich materinským jazykom.
"Je tu otázka vhodnej metodiky výučby slovenského jazyka," doplnil štátny tajomník ministerstva školstva Peter Krajňák (nom. Mosta-Híd). Poukázal na pilotný projekt výučby inou metodikou v troch školách.
Problém s prospievaním majú podľa jeho slov často rómske deti, a to práve pre materinský jazyk. "Musia sa nájsť efektívne spôsoby, ako tieto deti zaškoliť," doplnil. Koncepcia sa podľa neho pripravuje a bude si žiadať odbornú diskusiu.
Predošlý pokus nevyšiel
Od januára 2016 do konca roka 2020 prebieha národný projekt "Edukačný proces vyučovania slovenského jazyka a slovenskej literatúry v školách s vyučovacím jazykom maďarským". Jeho cieľom je zvýšiť kvalitu edukačného procesu vyučovania slovenského jazyka a slovenskej literatúry v školách s vyučovacím jazykom maďarským.
Projekt zahŕňa vytvorenie metodiky vzdelávacieho programu vrátane inovatívnych metód a foriem vyučovania. Ďalej vytvorenie metodických a učebných materiálov a didaktických pomôcky, ako aj tvorbu nových vzdelávacích programov kontinuálneho vzdelávania. Do projektu sa zapojili tri základné školy s vyučovacím jazykom maďarským vo Veľkom Mederi, Bátorových Kosihách a v Šamoríne.
Most-Híd už pred niekoľkými rokmi žiadal, aby sa slovenčina v maďarských základných školách učila ako cudzí jazyk. Vtedy to nepresadil. Pokus o zmenu výučby slovenčiny pre deti, ktorých materinským jazykom nie je slovenčina, bol aj na septembrovej schôdzi Národnej rady SR. Prišla s ním nezaradená poslankyňa Zuzana Zimenová. Jej návrh však plénum nateraz neprerokovalo.
Tradičný princíp nemá výsledky
Zimenová chce, aby školy mohli používať špecifické metodiky pri výučbe slovenského jazyka v prípade, ak ich navštevujú žiaci s iným materinským jazykom, ako je jazyk slovenský. Podľa poslankyne tradične uplatňovaný jednotný princíp vyučovania štátneho jazyka, bez ohľadu na materinský jazyk dieťaťa, neprináša požadované výsledky. Tieto deti nevedia dobre po slovensky.
Poslankyňa sa odvoláva na správu o stave používania štátneho jazyka na Slovensku, ktorá hovorí o nepriaznivom stave v ovládaní štátneho jazyka predovšetkým u žiakov škôl s vyučovacím jazykom maďarským.
Problém sa podľa Zimenovej netýka len maďarskej menšiny, ale aj ďalších registrovaných menšín a tiež detí cudzincov z krajín Európskej únie a mimo nej, ktoré žijú na Slovensku.
