BRATISLAVA. Keď Zuzana Hlávková upozornila v novembri na podozrivo drahé zákazky týkajúce sa slovenského predsedníctva, premiér Robert Fico v tom okamžite videl príbeh „jedna baba povedala“.
„Som predseda vlády a mojou povinnosťou je chrániť mojich ľudí,“ povedal vtedy Fico na adresu ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka (nominanta Smeru), pod ktorého organizácia predsedníctva patrila.
Dnes pri príležitosti protikorupčných protestov hovorí Fico o väčšej ochrane oznamovateľov korupcie a školeniach.

Prípad Hlávkovej je však podľa Transparency International skutočnou ukážkou toho, ako vláda pristupuje k boju proti korupcii.
Viaceré kontrolné úrady vyšetrovanie v jej prípade ani po desiatich mesiacoch neuzavreli a ministerstvo odmieta ukázať príslušné zmluvy.
Ficove návrhy sú len doplnkové opatrenia, Smer nemá záujem riešiť veľkú korupciu, tvrdí Gabriel Šípoš z Transparency International.
„Nápady, s ktorými prichádza premiér, by boli skvelé v Holandsku alebo vo Švédsku, ale nijako nerieši náš problém, keď nevidíme, že by sa korupcia účinne vyšetrovala a trestala,“ povedal Šípoš.
Klesá aj počet ľudí, ktorých polícia začala za korupciu riešiť. Medzi rokmi 2014 až 2016 sa zmenšil počet trestných stíhaní takmer o polovicu z 209 prípadov na 113. Upozornil na to vo svojej poslednej koncoročnej správe aj špeciálny prokurátor Dušan Kováčik.
Štát pritom túto tému musí riešiť aj preto, že korupcia je pre Slovensko drahá, podľa šéfa protikorupčného odboru Petra Kovaříka ide o stovky miliónov eur ročne.
Hlávková na rozhodnutie čaká
Slovensko má zákon na ochranu oznamovateľov už tri roky. Robert Kaliňák ho opísal ako veľkú „tehlu do priehrady“, ktorou sa snaží Smer obmedziť korupciu na Slovensku.