BRATISLAVA. Aktivisti z iniciatívy Pamätaj vyzývajú prezidenta Andreja Kisku, aby nepodpísal novelu zákona o pamäti národa, ktorú nedávno schválila Národná rada. Hovorca iniciatívy Juraj Šeliga mu poslal v mene mladých ľudí list.
Šeliga v ňom pripomína výhrady k novele, ako aj nenaplnené žiadosti o odbornú diskusiu k právnej norme.
Poslanci schválili novelu o ÚPN. Krajňák príde o časť kompetencií Čítajte "Volali sme po tom, aby sa personálne problémy či napäté vzťahy neriešili novelou, ktorá Ústavu pamäti národa (ÚPN) v jeho poslaní nepomôže," píše v liste.
Do odbornej diskusie chceli prispieť svojimi návrhmi. Šeliga spomína napríklad otázku obdobia, aké má ÚPN skúmať, či tému zmeny organizačnej štruktúry ústavu.
"Snažili sme sa otvoriť otázku nominačných právomocí do orgánov ÚPN a rovnako sme volali po tom, že je potrebné zvážiť, či nepridať do archívu ÚPN i zväzky Verejnej bezpečnosti a mnohé ďalšie," píše prezidentovi.
Hlas mladých
Šeliga pripomína, že poslanci právnu normu schválili, a tým nevypočuli hlas mladých ľudí, ktorí žiadali jej stiahnutie a diskusiu. Poukazuje na jednu zo zmien, teda zavedenie kolektívneho riadenia.
Štatutárom ÚPN už nebude predseda správnej rady, ale rada celá. Iniciatíva to považuje za neefektívne a nepraktické.
Aktivisti sa obávajú, že zavedenými zmenami sa podarí umlčať akýkoľvek potenciálne kritický hlas. "Veľmi ľahko sa môže stať, že piati členovia správnej rady sa nezúčastnia jej rokovania a ÚPN sa dostane do režimu, v ktorom bude len kúriť a svietiť," upozorňuje Šeliga.
Novela zákona
Poslanci na septembrovej schôdzi parlamentu schválili novelu zákona o pamäti národa nie v pôvodnom znení, ale so zmenami presadenými poslankyňou Mosta-Híd Editou Pfundter.
K iniciatíve Pamätaj sa pridávajú aj slovenskí umelci Čítajte Vďaka nim šéf ÚPN Ondrej Krajňák nemusí skončiť vo funkcii 15. októbra 2017, teda skôr, ako mu uplynie funkčné obdobie. To z pôvodného návrhu vypadlo.
"Pozmeňovák" Krajňákovi však nezaručuje zotrvanie vo funkcii do konca jeho obdobia. Závisieť to bude aj od toho, ako si šéf správnej rady bude plniť svoje zákonné povinnosti.
Po novom si bude šéfa voliť aj odvolávať správna rada sama. Tá má deväť členov, päť z nich volí parlament, dvoch vláda a dvoch prezident.
Schválený návrh určuje, kedy je možné odvolať člena správnej rady - ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin, najmenej tri mesiace nevykonával svoju funkciu alebo ak boli zistené nedostatky pri výkone jeho funkcie či pri plnení jeho zákonných povinností.
Možnosť odvolať člena správnej rady bude podmienené konštatovaním dozornej rady.
Zasadnutie správnej rady
Návrh upravil aj pravidlá zasadnutí správnej rady, aby sa nestávalo, že ju predseda svojvoľne nezvolá.
Správna rada tak bude musieť zasadať podľa potreby, ale minimálne raz za dva mesiace. Predseda bude musieť zasadnutie zvolať, ak by o to požiadala aspoň tretina členov správnej rady.
V takom prípade bude musieť správna rada zasadať najneskôr do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti o zvolanie zasadnutia. Pozmeňujúci návrh tiež hovorí o povinnosti člena správnej rady konať nestranne a odborne.
Zmeny majú podľa Pfundtner zefektívniť fungovanie správnej rady aj ÚPN. Privítala ich aj opozícia, ktorá je však proti novele ako takej. Za poslankynine zmeny hlasovalo 124 poslancov. Takto zmenený koaličný zákon podporilo 77 poslancov.
