BRATISLAVA. Viac ako štvrtina mladých Slovákov chce v najbližších troch rokoch odísť do zahraničia. Ukázal to prieskum Rady mládeže Slovenska (RmS), v ktorom 29 percent mladých hovorí, že zamýšľa natrvalo opustiť krajinu.
"Mladí Slováci sa cítia frustrovaní a vylúčení," vysvetľuje riaditeľka RmS Katarína Čavojská.
Na prieskume, ktorý sa konal v krajinách V4 za podpory Medzinárodného vyšehradského fondu, sa zúčastnilo sedemsto mladých Slovákov vo veku od pätnásť do 24 rokov. Na metodickú správnosť prieskumu dozerala agentúra Focus.

Priepasť medzi mládežou a štátom
„V debate ku kľúčovému dokumentu pre mládež - Učiace sa Slovensko - sa zabudlo na to podstatné, na študentov,“ upozornila Čavojská s tým, že je to najjasnejší príklad priepasti, ktorá na Slovensku panuje medzi štátom a mládežou.

Vylúčenie vedie k frustrácii a frustrácia k radikálnym riešeniam, varuje Čavojská. Aj preto sme podľa nej boli svedkami toho, že mladí si do parlamentu volili extrémistov.
„Zo Západu k nám prúdia hodnotové zamerania na kreativitu, sebaurčenie a podobne," hovorí šéfka organizácie. "No Slovensko stále zostáva v očiach ľudí len montážnou halou Európy.“
Mladí podľa nej vidia, že ich rodičia nemajú ľahký život a sami nevidia lepšiu perspektívu.

Nedôverujú politikom a sudcom
Napriek priepasti medzi mládežou a štátom sa mladí Slováci na verejnom živote zúčastňujú. V prieskume RmS neúčasť na verejných aktivitách uviedlo len štrnásť percent opýtaných. Mladí sa najviac angažujú v dobrovoľníctve.
Prieskum však ukázal aj to, že vyše osemdesiat percent mladých Slovákov nedôveruje vláde, čo je najviac spomedzi krajín V4. Dve tretiny nedôverujú súdom a takmer polovica si myslí, že nemá vplyv na to, aby v krajine niečo zmenila.
Politici a právnici vzbudzujú podľa sociologičky zo Slovenskej akadémie vied Zuzany Kusej najmenšiu dôveru spomedzi povolaní, a to platí pre celú Európu. „Navyše sme my Slováci ako národ veľmi nedôverčiví. V kombinácii s morálne rizikovými politickými funkciami sa táto nedôvera ešte posilňuje, a tak zvyčajne na politikov nazeráme ako na ľudí, ktorí sledujú svoj osobný, a nie verejný záujem,“ podotkla Kusá.

Štát mladí nevnímajú ako niečo, o čo sa môžu oprieť. Len pätina mladých vyjadrila nádej, že sa o nich politici zaujímajú.
Riešením by podľa riaditeľky RmS malo byť väčšie zapojenie mladých do verejnej diskusie a rozhodovania. Dobrým príkladom sú študentské parlamenty.
Projektový koordinátor RmS Michal Považan si myslí, že je načase, aby ľudia pochopili, že mladí nie sú len pasívnou masou, ktorá prijíma to, čo im servírujú.
„V rámci projektu Štrukturovaný dialóg sa snažíme prelomiť bariéry, ktoré na Slovensku vnímame, a zistiť, čo si myslia mladí a ako by to podľa nich na Slovensku malo vyzerať,“ povedal Považan.
Úloha tradičných médií
Prekvapivé je zistenie, že o verejnom živote sa mladí vo veľkej miere dozvedajú aj z televízie, a nielen zo sociálnych sietí. Z tohto dôvodu by sa nemala podceňovať úloha tradičných médií pri formovaní mládeže, tvrdí riaditeľka RmS.
„Televízia môže svojimi presvedčivými tvrdeniami ovplyvňovať diskusiu v rodine, a teda aj názory jej mladších členov," dodala Kusá s tým, že televízne obsahy sa aktívne dostávajú aj do prostredia sociálnych sietí, takže ich ľudia neprijímajú len cez systematické vysielanie.

Beata
Balogová
