
BANSKÁ BYSTRICA. Sklamala ich pravica aj ľavica. Najviac však Smer, ktorý posledných desať rokov na slovenské pomery nadpriemerne volili. V okrese Poltár na juhovýchode kraja dostal vlani až 40 percent.
Tvrdia, že sa na nich aj tak vykašľal. Bratislava je mimo reality, lebo jej riešenia rómskej otázky v teréne nefungujú.
Ich jedinou nádejou je Marian Kotleba, lebo hovorí veci na rovinu. Veria mu. Je jedno, či majú päť ľudových, alebo vysokú školu. Síce súhlasia, že viac práce nepriniesol, hoci to sľuboval, a ani s Rómami neurobil poriadok, ale aj tak ho mnohí z nich budú voliť.
Že je fašista? To bolo možno v minulosti, myslia si. To im stačí. Jeho župné noviny Bystrický kraj, ktoré sú hlásnou trúbou ĽSNS, sú pre nich rovnako dôveryhodné ako ktorékoľvek iné renomované médium.
Také sú nálady v Banskobystrickom kraji, kde sa väčšine oslovených ľudí župa spája s menom Kotleba a s cestami. To, že ich urobil tesne pred voľbami, síce berú ako argument, ale aj tak ho budú voliť. Iného kandidáta nepoznajú, ani toho, čo robí nátierky - Jána Luntera.
Reportéri denníka SME strávili dva dni na krupinských lazoch, kde Kotleba kúpil usadlosť v neďalekých Čekovciach, do ktorých dal postaviť cestu, ale aj v Polomke, kde mu v župných voľbách v roku 2013 dali najviac hlasov. Takmer 82 percent.
Na priedomí u Kotlebu
"Budú voľby?" začudovane sa pýta šesťdesiatnik, ktorý býva na krupinských lazoch. Meno neprezradí. Viac ako politika ho zaujímajú rýdziky, ktoré ráno nazbieral a urobí si z nich praženicu. Kotlebu však pozná. Aj kde má chalupu vie.
Keď reportérom SME ukazuje, po ktorej z dvoch kamenistých ciest sa majú vybrať k jeho usadlosti, fotograf musí vysunúť vyššie okienko na aute, lebo si doň pchá hlavu gazdov pes. Je raz taký veľký ako všadeprítomné ovce.
Banskobystrický župan však miestneho gazdu nezaujíma. "To je politik," odpovie na otázku, čo naňho hovorí. Ani voliť nepôjde. "Iní za mňa odvolia," vraví.
Voliť do Krupiny nepôjde ani sedemdesiatnička Zuzka. "Tak ma tu všetci volajú," vysvetlí. Volebná komisia s urnou príde za ňou. Koho bude voliť, neprezradí. Župa a voľby ju veľmi nezaujímajú, radšej sa stará o záhradku, v ktorej práve plie.
Kde kúpil Kotleba dom, však vie. "Všetci si tu pomáhame," poukáže na horalskú spolupatričnosť. Aj ona, rovnako ako iné staršie ženy v okolí, býva v dome zo sedemdesiatych rokov minulého storočia sama. Neďaleko jej domu sa na náhornej planine nachádza autobusová zastávka s príznačným názvom Farárka.

Ku Kotlebovej usadlosti je to však pešo ešte ďaleko. Treba prejsť množstvo pasienkov, na ktorých sa ako z malieb Martina Benku pasú čriedy oviec. Z roztrúsených usadlostí na prichádzajúce auto vybiehajú voľne pustené psy.
Poslednou prekážkou je les, ktorý treba prejsť. Vidno, že župan má slabosť pre terénne autá. Za ním na čistinke stojí gazdovský dom. Vyzerá viac na spadnutie ako na bývanie.