IVANKA PRI DUNAJI. Je pondelok, osem hodín ráno, za oknami hmla a zo stromov pri ceste padajú listy, ktoré končia na kapotách áut na Vajnorskej ulici. Takmer sa z nich nezosunú na zem, lebo vozidlá sa ledva hýbu. Stoja v súvislej zápche.
V jednom z nich sedí aj Jozef Malachovský. S ďalšími vodičmi prešiel za posledných dvadsať minút dva kilometre. Nemá za sebou ešte ani pätinu cesty. Zíva. Rozčuľovať sa už dávno prestal.
„Dochádzaním do práce strávim niektoré dni v aute aj vyše dvoch hodín. Mimo dopravnej špičky to však viem otočiť do Bratislavy a späť za pol hodinu,“ povedal. Do Ivanky pri Dunaji sa presťahoval pred šiestimi rokmi, keď si založil rodinu. Presťahovať sa zatiaľ neplánuje.
V roku 2015 v Ivanke pri Dunaji pribudlo k šesť a pol tisíca obyvateľom 111 nových, v Zálesí k 2200 domácim až 297 nových a v Malinove k tri a pol tisícke obyvateľov 509 ďalších. Väčšina má stále zamestnanie v Bratislave.
Nezamestnanosť a rómska populácia sú bratislavskej župe v porovnaní s inými samosprávnymi krajmi veľmi nízke. V prešovskej župe je nezamestnanosť 10,9 percenta, v bratislavskej je po trnavskej druhá najnižšia - 3,7 percenta.
Najväčším problémom je pre bratislavskú župu doprava. Od Senca cez Pezinok až po Malacky.
„Štýl života sa rýchlo zmenil a v okolí Bratislavy vyrástli satelity. Cesty však majú stále rovnaké parametre ako za posledných tridsať rokov,“ hovorí starosta Ivanky pri Dunaji Ivan Schreiner.
Zberač z okolitých dedín
Na mieste hlavnej cesty v Ivanke pri Dunaji postavili v 50. rokoch leteckú dráhu. Náhradou bola výstavba Seneckej cesty, ktorá slúži pre celú lokalitu dodnes.
Kedysi však zo 4200 obyvateľov Ivanky pracovalo v obci 1700 a hlavným dopravným prostriedkom bol bicykel. Dnes má Ivanka 6500 obyvateľov a až 80 percent domácich dochádza autami za prácou do hlavného mesta.
V pracovný deň od šiestej do deviatej sa na Seneckej ceste zbierajú aj autá zo Zálesia, Bernolákova, Novej Dedinky, Malinova či Tomášova. Denne ňou podľa Slovenskej správy ciest prejde zhruba osemtisíc áut.
Tranzit z okolitých obcí cez Ivanku je podľa Schreinera až 76 percent. Všetci smerujú na mimoúrovňovú križovatku pri obchode Metro a cez ňu na cestu do Bratislavy.
„Ak sa stane na Seneckej ceste alebo na diaľnici nehoda, cesta do Bratislavy trvá z Ivanky aj dve hodiny. Za normálnych okolností je to však do centra hlavného mesta šestnásť minút,“ povedal Schreiner.
Odkloniť dopravu
Pred pár rokmi obec namontovala na križovatke pri Metre kamery. Sleduje nával áut a prestavuje semafory na blikajúcu oranžovú. Prejazd križovatkou sa zrýchlil v oboch smeroch o 35 percent.
„Keď sa však ľudia, ktorí chodili do Bratislavy druhou stranou cez Podunajské Biskupice dozvedeli, že cez Ivanku sa cesta skrátila na dvadsať minút, všetci sa sem nahrnuli a opäť sa to upchalo,“ vysvetlil Schreiner.
Riešenie preto starosta vidí jedine v odklone premávky poza obec - zo Zálesia na diaľnicu.
„S okolitými obcami sme sa na tom zhodli už dávno, máme to aj v územných plánoch, no keď sa s požiadavkou obrátime na župu, aby to zariadila, tak odpovedá, že si to máme urobiť sami, keďže máme stavebné úrady a povoľujeme výstavbu, “ hovorí Schreiner. "Regionálne cesty má však robiť samosprávny kraj, ktorý je ich správcom."
Chýba mu, že župa nemá dopravný prieskum, odkiaľ a kam autá smerujú, a zamerala sa len na počet, koľko ich na danej ceste prechádza.
Pomôcť majú križovatky
Štát so župou sa spoliehajú, že dopravu v okolí Bratislavy zlepší výstavba diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7. Diaľnica zabezpečí aj nultý obchvat Bratislavy od Jaroviec po Ivanku sever a od Ivanky sever po Raču.
Stavajú sa už aj dve mimoúrovňové križovatky, Triblavina a Blatné, ktoré majú vodičov napojiť na diaľnicu D1 a odbremeniť priľahlé obce. Prvá má byť hotová do konca roka 2019, druhá už tento rok. Plánuje sa aj výstavba ďalších štyroch.
