V Košickom kraji Rómov vítajú naostrené kamene

KOŠICE. Cesta vo štvrtok večer v rýchliku z Bratislavy do Košíc je príjemná, problémom je len neustále vypadávajúci internet. Rozhovor cestujúcich zrazu preruší buchot. „Máte tu voľné?“ zareve chlap na chodbe a vzápätí celou silou zavrie dvere v kupé. Potom sa presunie k ďalšiemu kupé a agresívne dvere otvorí. „Len som sa pýtal, či máte voľné,“ zakričí na ľudí. Očividne nie je v poriadku.

„Sadni si a upokoj sa,“ osopí sa na neho so silným východniarskym prízvukom iný cestujúci stojaci na chodbe. Agresívny muž nakoniec stíchne a odíde do iného vagóna.

„Vitajte na východe,“ zasmeje sa jeden zo spolucestujúcich.

Na otázku, či sa po tejto trase premávajú hliadky fašistickej ĽSNS, odpovie, že nie.

„Vedia, že by tiež dostali po pysku,“ povie s úsmevom.

Tak ako mnoho iných ľudí z Košického kraja, aj on dochádza za prácou na západ. Mesiac robí v Lozorne a potom strávi pár dní s manželkou, ktorá zostáva doma. Priznáva, že je to ťažké.

Denník SME strávil dva dni vo viacerých obciach a mestách Košického kraja. Väčšine ľudí informácie o právomociach župana chýbajú, no zhodujú sa v tom, že najväčším problémom kraja je práca.

V auguste tam bola najvyššia evidovaná nezamestnanosť spomedzi všetkých krajov (10,59 percenta), pričom slovenský priemer je 6,54 percenta. Aj toto číslo výrazne zlepšujú Košice, kde je práce viac a nezamestnanosť je tam okolo šiestich percent. Najhoršie je na tom Rožňavský okres s viac ako šestnástimi percentami.

S nedostatkom práce prichádza apatia. Ľudia berú prácu, aká sa naskytne, bez ohľadu na to, či ich baví, alebo nie. Pracujú veľa, no ledva z toho vyžijú. O to viac ich hnevá pohľad na dlhodobo nezamestnaných Rómov, ktorí celé dni nič nerobia. Málokomu z nich už napadne, že v kraji, kde si nevie nájsť prácu ani majorita, si ju o to ťažšie dokáže zohnať človek z osady.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Podnikateľka v turizme: Keď sa prisťahovala prvá rómska rodina, bol z toho rozruch Čítajte 

Kameňmi proti Rómom

Jeden z domov pri vlakovej stanici v obci Michaľany neďaleko Trebišova má zvláštne riešený plot. Je postavený na betónovom múriku, z ktorého vytŕčajú zaostrené kamene. Na prvý pohľad ide len o estetický prvok, kamene však majú v skutočnosti praktickú funkciu.

„Celé noci na múriku vysedávali rómske deti,“ hovorí Renáta Kačová, ktorá býva v Michaľanoch a do Košíc dochádza za prácou. Ostré kamene im v tom mali zabrániť.

Dodáva, že toto leto navyše pri dome chytali lepší internetový signál. Začali si tak sadať rovno na zem opierajúc sa o stenu domu, ktorá je postavená rovno do ulice. Kreatívni domáci teda spodok steny natreli lepidlom aj s varovaním, aby sa oň ľudia neopierali.

„Pre hluk sa tu nedá spať, policajti im v tom nevedia zabrániť a my sa musíme nejako brániť,“ hovorí Kačová.

Oproti tomuto domu je totiž stará bytovka postavená v časoch, keď boli Michaľany dôležitou železničnou stanicou. Bývali v nej zamestnanci železnice. S nástupom elektrifikácie a rozširovaním železničnej siete táto vlaková stanica aj dedina postupne strácali dôležitosť.

Bytovka sa postupne vyľudňovala. Hodnota bytov klesala a časom sa do nej nasťahovali rómske rodiny.

V marci minulého roka strana Mariana Kotlebu zorganizovala v Michaľanoch protest po tom, ako tam Rómovia na smrť dobili 36-ročného muža.

Ak by sa však kotlebovci rozprávali s miestnymi, zistili by, že ide o oveľa komplikovanejší problém.

Ľudia v Michaľanoch miestnych Rómov síce nemajú v láske, no nepovažujú ich ani za nebezpečných. Dokonca ich príležitostne zamestnávajú na kosenie alebo pomoc okolo záhrady.

Muža napadli Rómovia z neďalekej osady v obci Hrčeľ, ktorí sa tu boli zabávať na diskotéke.

Podobný názor majú aj ľudia Moldavy nad Bodvou, ktorá je na opačnom konci Košického kraja.

Problémy s touto komunitou sa tam v júni 2013 vyostrili natoľko, že v osade zasahovalo 60 policajtov s tým, že ide o pátraciu akciu. Svedkovia opísali ich zákrok ako nezmyselne brutálny, policajti údajne ľudí bili obuškami, hoci nekládli odpor a viacero z nich potrebovalo lekárske ošetrenie. Inšpekcia v zásahu žiadny problém nevidela.

Hoci Marian Kotleba o Rómoch hovorí ako o „agresívnych hordách“, ľudia v Moldave to nevnímajú až tak extrémne. Rómovia nenapádajú ľudí, tak ako to opisujú kotlebovci, skôr robia hluk a obťažujú okoloidúcich. V tomto sa Moldavčania zhodujú s Michalančanmi, ktorí žijú na opačnej strane kraja.

„Najmä, keď sú dávky, tak sa nedá prejsť po hlavnej ulici,“ hovorí dôchodca z Moldavy Imrich Fulo.

Obdobie dávok je v obci problematické aj podľa Štefana Kuzmu, ktorý podniká so strechami.

„Vtedy, pokiaľ nemusím, nejdem ani do obchodu alebo na poštu. Ak je to nutné, tak idem skoro ráno, aby som sa im vyhol,“ hovorí.

Namiesto opravy značka

O šiestej hodine ráno je už 42-ročný farmár Juraj Barani z Michalian na nohách a rýchlo oberá papriku, ktorá mu rastie vo fóliovníku. Vzduch je ešte chladný a vlhký a nohy sa mu jemne zabárajú do zeme.

(zdroj: Miro Mezei)

„Musím brať len tie pekné bez jediného fľaku, inak mi to ľudia nekúpia,“ vysvetľuje Barani a nakladá papriky do dodávky.

Okrem nich do auta naloží niekoľko debničiek rajčín, ktoré natrhal už deň pred tým. Postupuje rýchlo a systematicky, o ôsmej ráno už musí byť v Košiciach, inak môže prísť o predajné miesto na trhu.

Po ceste do mesta vysvetľuje, že sa oplatí pestovať papriky, pretože nie sú náročné na starostlivosť. Človek má potom veľkú šancu, že čo zasadí, aj naozaj predá. Drobným farmárčením sa živí už desať rokov. Zapáčilo sa mu to, keď chodil brigádovať na polia do Talianska.

Pred mostom pri obci Slivník spomalí, pretože je prejazdný len jeden pruh.

„Hovoríme si tu taký vtip. U nás sa cesty neopravujú, u nás sa dá značka,“ hovorí Barani, keď nákladným autom obchádza prepadnutú časť cesty na moste. Cestu poškodili záplavy minulý rok. Namiesto opravy tam odvtedy stoja výstražné značky.

Sťažnosti na kvalitu ciest počuť v Košickom kraji často. Úroveň ciest mimo Košického okresu a jeho okolia je výrazne horšia, kraj má diaľnicu iba medzi Košicami a Prešovom. Okrem toho vedie ešte kratší úsek z Košíc do Maďarska. Kraj je tak "odstrihnutý" od zvyšku Slovenska.

Samotní Košičania väčšinou priznávajú, že cesty sa za posledné roky zlepšili a ich kvalita trápi skôr ľudí v okolitých obciach.

Koho bude voliť, Barani nevie, prácu župana, rovnako ako veľa ďalších oslovených ľudí v Košickom kraji, nesleduje.

Vo všeobecnosti sa však o politiku zaujíma. Najväčším problémom kraja je podľa neho všadeprítomná korupcia a plytvanie verejnými zdrojmi.

„Chcete vidieť, ako sa u nás míňajú peniaze? Pozrite sa na tú zbytočnú chatku pre cyklistov vybudovanú z eurofondov,“ hovorí Barani.

Cyklistické odpočívadlo sa nachádza niekoľko kilometrov od Michalian a spolu s cyklotrasou na úseku Mikóháza – Michaľany stálo viac ako šesť miliónov korún (200-tisíc eur). Vybudovali ju z eurofondov uvoľnených v programovom období 2004 – 2006.

Po rokoch je z odpočívadla zamknutá prázdna budova obrastená burinou, okolo ktorej pobehujú potkany. Rozbitá cesta, ktorá popri nej vedie, na cyklistiku už dávno nie je vhodná.

Prežívanie

O ôsmej ráno Barani stojí na trhu a čaká na zákazníkov. Okolostojaci predavači sa na neho usmievajú a zdravia ho. Rivalitu medzi nimi necítiť.

Prvú hodinu sa ukážu iba dvaja zákazníci. Všetci totiž stoja v rade na červenú papriku u predavača vedľa.

„Asi chcú mať všetci červené lečo,“ krúti hlavou Barani, keď po dvanástej hodine na obed nakladá nepredanú papriku do auta. Dnes bol jeho najhorší deň v sezóne.

Tvrdí, že napriek zlému dňu sa mu cez leto vo všeobecnosti darilo. Z predaja zeleniny vie vyžiť, ale pomáha mu aj fakt, že nemá manželku ani deti, o ktoré by sa musel starať. Na dovolenky do zahraničia nechodí.

Najťažšie obdobie pre neho nastalo počas vypuknutia ukrajinskej krízy v roku 2014. Trh vtedy zaplavila lacná zelenia od Ukrajincov, ktorí ju nemohli predávať doma.

Okrem peňazí je najväčším problémom farmára žijúceho na vidieku príliš veľa práce cez sezónu a nuda počas zimy, keď je roboty a možností zabaviť sa málo. Barani chodí na plaváreň, pozerá videá s mačkami a hráva biliard. Tomu sa venuje aj po večeroch v teplých mesiacoch, hoci to pre neho znamená, že bude spať len štyri až päť hodín.

„Nechcem byť ako osol, ktorý príde do stajne, zahíka a ide spať,“ povedal Barani.

Jednu zimu mu učarovali konšpiračné teórie, a tak ich niekoľko mesiacov študoval. Hovorí, že neverí všetkým z nich, ale pochybovať o oficiálnych tvrdeniach je niekedy dobré.

Voľby do VÚC 2017

Kým Barani predáva na trhu zeleninu, Košičania v centre si užívajú pekné počasie. Mladé rodiny sa prechádzajú okolo známej fontány, kde si staršia pani kráti čas kŕmením holubov.

Nikto z oslovených Košičanov ešte svojho kandidáta vybratého nemá a ťažko si spomínajú aj na jeho kompetencie.

„Neplánujeme sa na voľbách zúčastniť, nemáme prehľad o kandidátoch a poznáme len tých zlých. Ani si neviem predstaviť, ako by nám mohli pomôcť,“ hovorí Boris Lieskovský. Keďže je nezamestnaný, má čas v poludňajších hodinách sprevádzať manželku, ktorá je na prechádzke s ich dieťaťom.

Regiónu by veľmi pomohlo riešenie nezamestnanosti, tvrdí Pavol Horňák, ktorý v Košiciach pracuje v štátnej správe.

„Chlapi tu robia za 550 eur mesačne, z toho sa nedá uživiť rodina,“ hovorí.

Pre košického študenta Erika Spodnika je najdôležitejším kritériom to, aký budú mať kandidáti postoj k novej parkovacej politike v Košiciach. V júni minulého roka tu poslanci zverili časť parkovacích miest súkromnej spoločnosti EEI, ktorá za ne vyberá peniaze a na oplátku sa zaviazala vytvoriť nové miesta.

„Budem hlasovať za toho, kto je proti novej parkovacej politike,“ povedal Spodnik.

Krátko po zavedení nového parkovania viacerí Košičania vyhlásili občiansku neposlušnosť a rozbíjali parkovacie automaty. Dodnes je na autách možné nájsť nálepky so zodvihnutým prostredníkom a nápisom „Nezaplatím EEI ani cent“.

Svojho favorita v župných voľbách nemá ešte ani Michaľanka Kačová, vie však vymenovať, čo by mal budúci župan zlepšiť. Okrem zanedbaných ciest, ktoré sa objavujú všade, kde sa končí Košický okres, je to napríklad vlaková doprava s nefungujúcou klimatizáciou a špinavými sedadlami.

Problémom sú podľa nej aj nemocnice. Župa množstvo nemocníc predala alebo prenajala súkromníkom a ich kvalita rovnako ako v prípade ciest klesá so vzdialenosťou od Košíc.

„Mojej známej umrel otec na porážku, pretože nikomu v nemocnici nenapadlo skontrolovať aj takúto možnosť, hoci mal všetky príznaky,“ tvrdí Kačová.

Denník SME sa s dotyčnou osobou rozprával, potvrdila, že jej otec umrel zbytočne, ale nechcela to verejne komentovať.

Najväčším problémom je však podľa Kačovej korupcia a nízke mzdy, čo sa potom prejavuje aj na všeobecnej skepse v regióne. Tvrdí, že tento kraj má rada, no je jej ľúto, ako upadá.

„Vidím to na ľuďoch, ktorí so mnou cestujú vo vlaku z Michalian do Košíc. Sú apatickí, nerobia to, čo majú radi, ale snažia sa len prežiť,“ povedala Kačová.

Beata
Balogová

Šéfredaktorka

Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu. Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám. Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.

Vyskúšať predplatné