BRATISLAVA. Firma prezidenta Andreja Kisku musela štátu doplácať dane a pokúsila sa tiež uplatniť si vratku daní, na ktorú nemala nárok.
Minister vnútra Robert Kaliňák zo Smeru preto v stredu Kisku označil za daňového podvodníka, hoci sám mal donedávna problémy pre obchody s Ladislavom Bašternákom. Podnikateľ je okrem iného podozrivý z toho, že neodviedol dane.
Odborníci sú pri hodnotení Kiskovho prešľapu v porovnaní s Kaliňákovým opatrnejší. Slovenská daňová legislatíva pojem daňový podvodník ani nepozná, vysvetľuje daňová poradkyňa Alica Orda Oravcová.
„Daňový podvod definuje pre trestné účely Trestný zákon a pre daňové účely tento pojem používa iba Súdny dvor Európskej únie vo svojich judikátoch," povedala Orda Oravcová. "Lenže ani on nedefinuje, čo presne podvodné konanie pre daňové účely je.“
Ľudovo sa podľa nej pojem používa najmä v zmysle, keď sa niekto snaží neoprávnene ušetriť na dani. Za podvodníka tak verejnosť často označí kohokoľvek, u koho zistí kontrola rozdiel pri platení daní.

„Pritom treba rozlišovať, či išlo o skutočne o daňový podvod alebo o 'dorubenie dane',“ hovorí poradkyňa. Môže sa to stať napríklad, keď niekto nesprávne metodicky posúdi transakciu.
Aby bol Kiska daňovým podvodníkom, muselo by sa dokázať, že konal úmyselne.
V prípade zdaňovania výdajov na predvolebnú kampaň je metodika jasná, no odhadnúť, či to v Kiskovej firme vedeli, alebo sa pokúšali zarobiť na štáte cielene, podľa oslovených odborníkov nemožno.
Kiska opakovane tvrdí, že o nesprávnom účtovaní nevedel, hoci je s bratom Jaroslavom spoluvlastníkom firmy KTAG, o ktorú v prípade ide.
„Ekonomické oddelenie spoločnosti KTAG mi potvrdilo, že účtuje správne a z toho som vychádzal,“ obhajoval sa Kiska už v polovici septembra po tom, čo anonym upozornil médiá na daňové nezrovnalosti v jeho firme.
O účinnú ľútosť je záujem
Pochybenie Kiskovej firmy spočívalo v tom, že si do nákladov na podnikanie započítala výdaje na Kiskovu predvolebnú kampaň. Zároveň požiadala štát o vratku daní, čo kontrolóri neuznali tiež.